„Keď nejde o život, nejde o nič“, „nebudeš všetkým po vôli“, „ži tak, aby si mala pokoj v duši“ – ale aj „nikdy nejedz žltý sneh“ či vtip o bruchu až v budúcom roku. Tváre televízie JOJ sa obzreli za rokom 2025 a prezradili najlepšie rady, ktoré im pomohli spomaliť, viac sa starať o seba, brať veci s humorom a ktoré si berú ako osobné mantrá aj do roku 2026.

Zastav sa a postaraj sa aj o seba. Prelaď na pomalšie tempo. Nemusíš všetko. Mnohé skrátka NEMUSÍŠ. A ešte viem, čo už viem dávno - že je dôležité pravidelne sa hýbať a poriadne spať - a to chcem mať ako samozrejmosť v mojich všedných aj sviatočných dňoch.

Nie všetci budú vždy spokojní s tým, čo urobíš a nie každý musí byť tvoj fanúšik.

Nejde ani tak o radu, ako skôr o motiváciu seba samého - najlepšie je prežiť. Prežiť aj druhý rok. Ale tým sa nechcem rúhať tomuto roku, lebo ešte sa neskončil. Takže stále platí rada na rok 2025 – prežiť. A najlepšia rada na rok 2026 je prežiť ideálne bez ujmy na psychickom a fyzickom zdraví.

Tú radu som dal ja sám sebe. Bolo to pre mňa predsavzatie, že sa budem viac o seba starať. Nie po fyzickej stránke, ale skôr po tej psychickej. To znamená, že trávim viac voľného času s kamarátmi, s rodinou, so psíkom v prírode. Toto bola asi najlepšia rada, ktorú som si dal paradoxne sám sebe. Lebo rok predtým som bol vyhorený, mal som i zdravotné a psychické problémy. Myslím, že som to splnil na výbornú.

„Keď ti dieťa rozleje kakao na gauč, nie je koniec sveta – len nová farba v obývačke. Krátko a výstižne: brať veci s humorom.“

Zdravie je na prvom mieste. Je to už také štandardné klišé, ale myslím si, že túto radu by sme si mali pripomínať každý rok.

Ono sa to odohralo online. Vyskočilo na mňa akési story o tom, ako s deťmi komunikovať v tom najkrehkejšom čase pred spaním, keď spolu ležíte v posteli a môžete si povedať všetky tajomstvá. Každý večer sa ich pýtam 3 otázky - keď sú v inštitúciách, tak ma zaujíma, s kým a ako strávili svoj čas, čo bola ich najšťastnejšia chvíľa a čo bolo pre nich ťažké, ale sú hrdí na to, že to zvládli. A tu som dostala nastavené zrkadlo, ktoré zmenilo môj pohľad na mnohé veci.

Och, najšťastnejšia chvíľa, aj keď sme v ten deň zažili úžasné veci, alebo dostali nejaký dar, je vždy tá, keď sme boli spolu. A robili úplne obyčajnú vec. Hádzali si loptu na záhrade, behali so šarkanom, varili polievku. Pre nich je vždy najkrajšia časť dňa, keď sme prítomní - fyzicky, aj duševne a venujeme sa IM. A viete čo? To sú vlastne aj moje najšťastnejšie chvíle. Takže sa už nesnažím byť dokonalá a robiť dokonalý program, ale svojej rodine dávam svoj čas a absolútnu pozornosť. Aspoň na pár chvíľ a to je ten čas, kedy skutočne cítim, že sme šťastní a to naše puto - s deťmi, manželom, súrodencami, priateľmi, sa upevňuje. Toto si beriem aj do roku 2026 a všetkých ďalších.

Neboj sa povedať nie a toho sa budem držať aj v nasledujúcom roku.

Že by som sa nemal nad niektorými vecami príliš zamýšľať a trápiť sa. Najmä nad tými, ktoré nemôžem nejako zmeniť/ovplyvniť. Dúfam, že to posuniem aj do 2026.

Najlepšia rada, akú som dostala je, že sa nemám stresovať pre veci, ktoré nedokážem zmeniť a ktoré sú mimo moju kontrolu. Často sa trápime nad okolnosťami či situáciami, ktoré nedokážeme ovplyvniť. Často nad vecami premýšľame viac, než je nutné a tým sa uberáme o energiu. Niekedy je najlepšie nechať to tak. Nie všetko stojí za našu pozornosť a energiu.

Skôr je to možno citát, ale posúvam ho ako radu do života “Bolesť je niekedy nevyhnutná, ale utrpenie si vyberáme” .. Niekedy je totiž bolest prirodzenou súčasťou nášho života, či už fyzická alebo emocionálna, ale utrpenie nie je naším osudom - tak teda týmto citátom radím, aby ľudia (nech už sa im stalo čokoľvek) nežili ako obete, aby sa opäť postavili silnejší, poučení a s láskou v srdci pokračovali ďalej - bude to stáť za to.

Poštekli sa a mysli na mňa, ja som predsa tvojím svetlom. To mi povedala Lucka, jedna z našich herečiek z Divadla Dúhadlo, keď som po dlhom dni prišiel unavený na skúšku. Musel som sa zasmiať – a uvedomil som si, že sa niekedy beriem až príliš vážne. Odvtedy si tú vetu často pripomínam. A spolu s ňou aj všetky malé “múdrosti” od ľudí, ktorí sú mi zverení. Som vďačný, že ma obklopujú práve oni – lebo ma učia ľahkosti, humoru aj pokore.

Nemyslím si, že som túto radu dostala v roku 2025, ale používam ju často, preto ju posúvam do roku 2026 a aj do ďalších nasledujúcich rokov. VŠETKO JE TAK, AKO MÁ BYŤ, pretože VŠETKO SA DEJE PRE NIEČO. I keď veľakrát nevieme prečo a najmä negatívnym veciam spočiatku nerozumieme, časom pochopíme, že sa to tak kvôli niečomu malo stať a je to dobre tak, ako to je.

Zvládneš to a dokážeš to.

Tak práve tú asi nemôžem publikovať, ale ak môžem komukoľvek poradiť, tak potom: Čo má prísť, príde. Niekedy tomu ale môžeš ísť oproti.

Vždy si polož otázku: Som naozaj hladný, alebo na to len mám chuť?

Táto rada neprišla slovami, ale: Naučila som sa oveľa viac si vážiť čas strávený s rodinou a blízkymi. Pretože ten čas je nenahraditeľný.

Rok 2025 mi nepriniesol jednu veľkú radu, skôr množstvo malých zrkadiel a inšpirácií v podobe rozhovorov s mojimi dvomi blízkymi priateľkami. Často sa k nim v myšlienkach vraciam. Každá z nich vo mne niečo zanechala. Nie frázu, ale pocit, že úprimné priateľstvá sú tým najlepším kompasom do ďalšieho roka.

Neplánuj všetko dopredu. Niektoré veci sú najkrajšie práve preto, že sa stanú nečakane.

Dýchaj zhlboka a užívaj si miesto, kde práve si.

Máš právo prežívať čokoľvek a cítiť sa akokoľvek.

Do roku 2025 som nedostal žiadnu zásadnú radu a tú si posúvam aj do roka 2026.

Nielen v roku 2025, ale je to celoživotné motto, ktoré mi vravieval dedko - Omnia mea mecum porto – teda: Všetko svoje nosím so sebou. Dedko bol pre mňa vzor nielen pokory, ale aj múdrosti. Vždy mi vravieval, že všetko, čo sa naučím, prežijem, či urobím navyše aj bez toho, aby to videl svet, je pre mňa prínosom a nikdy neviem, kde to využijem.

Stretávať sa a počúvať iba múdrych a vzdelaných ľudí.

Jednoznačne výrok Winstona Churchilla: Pesimista vidí problém v každej príležitosti, optimista vidí príležitosť v každom probléme.

Mal by som menej dbať na to, čo si o mne myslia druhí.

Prosím ťa, buď v tejto dobe, ktorá je taká, aká je, voči ostatným otvorený, komunikatívny a dodávaj im silu. A pokiaľ sa dá, aj dobrú náladu.

Tento rok si ešte nenechaj narásť brucho, az ten budúci.

Ži tak, aby si mala pokoj v duši – nie aby si mala vždy pravdu :) Pripomínam si to vždy, keď ma niečo vyvedie z rovnováhy. Pokoj je hodnota, ktorú si chránim viac než čokoľvek iné. Možno preto sa aj v relácii Na chalupe snažíme preniesť divákov do sveta, kde sa dá nadýchnuť, spomaliť a znovu nájsť rovnováhu...

Nespomínam si na žiadnu radu, ktorú by som dostala. Ale takou všeobecnou radou, ktorou sa snažím riadiť je, že “Keď nejde o život, nejde o nič.” A ďalšou mojou celoživotnou radou pre všetkých je : “nikdy nejedz žltý sneh”.

„Nie všetko sa musí stať naraz, aby to bolo v poriadku.“

Pýtal som sa počítačov znalejšieho kamaráta, či mám prehodiť zapojenie diskov v počítači, ak sa bootovací disk v BIOS-e radí pod dátový ako slave. Odpovedal mi: V žiadnom prípade to nemeň, keď ti to funguje. Rozhasíš si systém. Lenže asi tak hodinu po tom, čo som tie disky prekábloval. Mal úplnú pravdu!

Keď nevieš zmeniť nepriaznivé životné okolnosti, zmeň svoj postoj k nim, aby si sa nezbláznil.

Najlepšia rada, ktorú som tento rok dostala, bola: „Nebuď stále tam kdesi. Buď práve tam, kde si.“ Nechala som si s týmto heslom vyrobiť aj náramok, aby mi pripomínal, že nemám mysľou utekať do budúcnosti a riešiť veci, ktoré ešte len prídu. Síce sa to nedá vždy, ale pripomína mi to, že mám vnímať prítomný okamih a užiť si ho tak, aby som raz nemusela ľutovať, že som v ňom vlastne ani nebola.