Život legendárneho slovenského herca († 70) ukončila autonehoda: Tragédia nad Dunajom, ktorý tak miloval!

Slovenský herec František Dibarbora bol významnou osobnosťou divadelnej, rozhlasovej, filmovej a televíznej tvorby. Počas svojej kariéry stvárnil desiatky komických i dramatických postáv, ktoré majstrovsky charakterovo dotváral. Od jeho nečakaného a tragického odchodu uplynulo 4. septembra už 38 rokov, uvádza denník Plus jeden deň.

František Dibarbora sa narodil 19. novembra 1916 v Bratislave ako najmladší z 8 detí. Dibarborovi predkovia boli praví Taliani z regiónu Benátsko. Okrem knižiek bola jeho veľkou láskou futbalová lopta, s ktorou to vďaka talentu dotiahol až do dorasteneckého tímu Športového klubu Bratislava.

Okrem futbalu dosiahol úspechy aj ako hokejový brankár. Pre kariéru herca sa rozhodol v roku 1934, keď ho prijali na Hudobnú a dramatickú akadémiu v Bratislave. Po jej ukončení v roku 1938 nastúpil do Činohry Slovenského národného divadla (SND). Na doskách SND vytvoril viac ako 200 rôznorodých hereckých kreácií. Zažiaril najmä v inscenáciách Bratia Karamazovci, Revízor, Jožko Púčik a jeho kariéra, Inkognito, Veselé panie z Windsoru a Kým kohút nezaspieva.

Pre nezhody so slávnymi režisérmi ušiel z prvej divadelnej scény na operetné javisko, kde ho obsadili do operiet skladateľov Franza Lehára, Emmericha Kálmana i Gejzu Dusíka. Dibarbora v nich hrával a spieval s takými subretami, ako boli Margita Česányiová alebo Mimi Kišoňová-Hubová. Spolu s hereckými kolegami Martinom Gregorom, Drahošom Želenským, Ladislavom Chudíkom, Petrom Karvašom a Magdou Lokvencovou zakladal bratislavské divadlo Nová scéna.

Do SND opätovne vstúpil v roku 1951, keď sa presadil v inscenáciách Jozefa Budského, napríklad v Antigone a tých druhých, Letných hosťoch, Višňovom sade i Šašovskej komédii. K nezabudnuteľným javiskovým rolám Františka Dibarboru patrila napríklad aj postava Gejzu Galibu v Žobráckych dobrodružstvách, postava liftboja v Sóle pre bicie (hodiny) od Osvalda Zahradníka či kreácia v satirickej komédii bulharského dramatika Jordana Radičkova Pokus o lietanie.

Pred kamerou exceloval vo viacerých klenotoch slovenskej kinematografie vrátane filmov Varúj...!, Vlčie diery, Posledná bosorka, Zemianska česť, Šťastie príde v nedeľu, Skalní v ofsajde, Jánošík I., II., Ivanov, Majster kat alebo Smrť šitá na mieru. Televíznu filmografiu Františka Dibarboru tvoria známe snímky ako Sám vojak v poli, Portrét Doriana Graya, Bačova žena, Louis Pasteur, Zbojníci, Chlap prezývaný Brumteles alebo Tá tajovská voda mútna.

V rozhlase sa umelec stal známym a obľúbeným vďaka svojmu charakteristickému hlasu, úsmevu a kope energie, čo bolo počuť z rozhlasových dramatizácií pre dospelých, ale aj z rozprávok. Pôsobil tiež ako pedagóg na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU).

Zaslúžilý umelec (1986) bol držiteľom Národnej filmovej ceny za herecký výkon v diele Vlčie diery (1949). Pamiatka na vynikajúceho herca a komedianta sa nachádza aj v kremnickej Uličke slávnych nosov. V roku 2002 vyšiel v edícii Veľké osobnosti slovenského divadla zborník venovaný tomuto hercovi noblesy, komédie i tragiky.

Dibarbora bol veľkým milovníkom nielen futbalu a hokeja, ale aj áut. Lásku k nim pripisoval jeho syn Michal južanskému pôvodu. Život známeho herca ukončila tragická autonehoda na novootvorenom Prístavnom moste v Bratislave nad Dunajom, ktorý tak miloval.

Keď vychádzal z vedľajšej cesty, nedal prednosť v jazde a zrazil sa s iným vozidlom. Napriek obrovskej snahe sa lekárom jeho život zachrániť nepodarilo. Zomrel 4. septembra 1987 na následky ťažkej autohavárie vo veku nedožitých 71 rokov.

Hoci si vtedy mnohí ľudia kládli otázku, či na moste zbytočne neriskoval, bodku za týmito úvahami dal jeho syn Michal. „Myslím si, že to nebol risk. Bola to skôr nepozornosť. Taká, aká sa bežne stáva. Neuvedomenie si situácie. To sa môže pritrafiť každému,“ povedal pred pár rokmi v rozhovore pre Pravdu.