Koktejl.sk
U Čecha Vladimíra Tekverka sa sadistické sklony po prvýkrát prejavili na školskom výlete. Ako píše rozhlas.cz, podivné predstavy boli od jeho 14 rokov stále silnejšie. Napriek tomu, že si uvedomoval, aký má problém, o odbornú pomoc nepožiadal. Bol presvedčený, že to má pod kontrolou. Na túto obrovskú chybu kruto doplatila v noci z 5. na 6. júna 1979 tínedžerka.
Šestnásťročné dievča sedelo v autobuse pred Tekverkom a okamžite si ju všimol. Bola drobná a veľmi krásna. Monštrum, ktoré dlhé roky potlačoval, sa predralo na povrch. Vystúpil spolu s ňou z autobusu a začal ju prenasledovať. Počkal, až kým vošla do tieňa veľkého stromu a začal chladnokrvne bodať. „Cítim, že sa tomu tentoraz neubránim. Vyťahujem nôž. Všetko zmizlo, je len ona... štíhla, mladučká - obeť," cituje spoveď vraha rozhlas.
Po ohavnom čine sa vrátil domov a celý od krvi zobudil manželku s desivými slovami. „Musíme sa vrátiť do toho parku. Zabil som dievča, musím im to ísť povedať…“ naliehal vtedy 35-ročný muž. Na miesto činu prišiel aj s manželkou a šokoval policajtov svojim priznaním. "Som sadista a oddnes aj vrah," opísal vraždu vyšetrovateľom, ktorým v tom čase šéfoval známy kriminalista Jiří Markovič.
Všetko ukazovalo na sadizmus, až kým nezačal Tekverk na radu svojho obhajcu meniť výpoveď. Poprel sadizmus a vyhlásil, že 16-ročné dievča bolo jeho utajovanou milenkou, ktorá sa mu začala vyhrážať. Rozhlas.cz pripomína, že sadistická deviácia bola pritom vrahovou jedinou poľahčujúcou okolnosťou. Nečakanou zmenou výpovede sa vysoko inteligentný vrah vystavil riziku trestu smrti.
Varoval ho práve Markovič. Vysvetlil mu, že si tým koleduje o šibenicu. "Ak bol totiž sadista, tak mu znalci mohli, a tiež priklepli, poľahčujúce okolnosti. O ňom konkrétne povedali, že po tej prvej rane sa už nemohol vôbec kontrolovať. Vďaka tomu tiež dostal iba tých 25 rokov,“ vysvetlil pred rokmi v programe Hyde Park Civilizace. Okrem trestu odňatia slobody podstúpil vrah aj kastráciu. Vo väzení spísal pre vyšetrovateľa veľmi cenné intímne svedectvo.
"Sadizmus je ako pavučina, ktorá prechádza všetkými oblasťami myslenia. Skúsite to zastaviť na jednom mieste a na desiatich ďalších to vyrazí ako zhubná, jedovatá burina. (…) Je horšia ako rakovina, tá požiera len svojho hostiteľa. Pocit výčitiek nepoznám, chápem ho len sprostredkovane. Nikto netuší, aký vnútorný boj som musel zvádzať," citoval Tekverka portál. Na slobodu sa napokon dostal o sedem rokov skôr za dobré správanie. Ako prvého navštívil práve Markoviča.
Koktejl.sk
