Chorvátska vláda v utorok prijala nové nariadenie upravujúce ceny pohonných látok, informuje domáce médium 24sata.hr. Ceny benzínu, nafty a modrej nafty tak budú drahšie. Vláda na rokovaní prijala nariadenie o stanovení najvyšších maloobchodných cien ropných derivátov. Nariadenie vstúpilo do platnosti v utorok (20. júna) a bude platiť 14 dní.
Všetky nové ceny budú vyzerať takto: 1,40 eur/l za benzín (zmena o 0,02 eur/l); 1,30 eur/l za motorovú naftu (zvýšenie o 0,02); 0,80 eur/l za modrú naftu (zvýšenie o 0,02); 0,98 eur/kg za LPG pre nádrže (zníženie o 0,07) a 1,55 eur/kg za LPG za fľaše (zníženie o 0,06).
Chorvátsko čaká rekordnú turistickú sezónu
Predstavitelia cestovného ruchu v Chorvátsku očakávajú rekordné výsledky tento rok po januárovom vstupe svojej krajiny do schengenskej zóny s voľným pohybom. Predpovedajú, že to zvýši počet návštevníkov na chorvátskom pobreží Jadranského mora. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Cestovný ruch sa podieľa 20 % na výkone chorvátskeho hospodárstva. Po páde v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 sa tento sektor v roku 2022 zotavil. Predstavitelia tohto odvetvia na základe výsledkov ešte pred letom očakávajú, že pozitívny trend bude pokračovať aj po zvyšok roka.
„Doteraz sme zaznamenali takmer 5 miliónov príchodov a viac ako 17,5 milióna prenocovaní, čo je nárast o 20 % oproti minulému roku,“ povedal Kristjan Staničić, riaditeľ Chorvátskeho turistického združenia a dodal, že počet prenocovaní vzrástol o 11 % v porovnaní s rokom 2019, ktorý bol z hľadiska návštevnosti rekordný.
„Na základe týchto výsledkov môžeme očakávať pozitívne pokračovanie hlavnej turistickej sezóny aj počas celého roka,“ povedal pre agentúru Reuters. Tento sektor dosiahol v roku 2022 rekordné príjmy viac ako 13 miliárd eur a Staničić tento rok očakáva ešte vyššie príjmy.
Chorvátsko, člen Európskej únie (EÚ), vstúpilo 1. januára 2023 do schengenského priestoru aj do eurozóny, čo umožnilo návštevníkom z bloku cestovať rýchlejšie a zjednodušiť platby. Krajina už zaznamenala väčší počet víkendových turistov zo susedných krajín ako priamy dôsledok vstupu do schengenského priestoru.
„Nikdy sme neboli bližšie k našim hlavným trhom, akými sú Slovinsko, Taliansko, Maďarsko, Rakúsko a Nemecko, odkiaľ pricestovalo v predsezónnom období najviac návštevníkov,“ povedal Staničić. V jadranskom historickom meste Zadar, ktoré je obklopené národnými parkami, sa však miestni prenajímatelia nehnuteľností turistom sťažujú na zlú vládnu investičnú stratégiu. Poukazujú pritom na nedostatok hotelov a potrebu väčšieho letiska.