Kedy prezident rozhodne o podpise novely Trestného zákona? Zdôraznil zásadnú vec!

Prezident SR Peter Pellegrini prijme rozhodnutie o podpise alebo vrátení novely Trestného zákona v ústavnej lehote. Zdôraznil, že svoj postoj k prijatým zákonom nebude formulovať na základe politického želania ani koalície, ani opozície. TASR o tom informoval odbor komunikácie Kancelárie prezidenta (KP) SR.

• Prezident Pellegrini rozhodne o novele Trestného zákona v ústavnej lehote.
• Novela obsahuje pravidlo „trikrát a dosť“ pre recidívu priestupkov.
• Hlavné zmeny sa týkajú volebnej kampane, istorických dokumentov a kajúcnikov.
• Prezident sa stretol s odborníkmi z právnej a justičnej oblasti.
• Pri posudzovaní zákonov kladie dôraz na ústavnosť a národné záujmy.

„Novelu trestného zákona, ktorú schválila minulý týždeň Národná rada Slovenskej republiky a ktorá čaká na rozhodnutie prezidenta, chcem v prvom rade posúdiť z odborného hľadiska. Plne rešpektujem právo každej vlády nastaviť trestné kódexy v zmysle svojej politiky, programu a ideológie. Preto pri každom zákone skúmam predovšetkým to, či nie je ohrozením ústavnosti, národnoštátnych záujmov a medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky,“ vysvetlil prezident a doplnil, že jeho prvotným záujmom bude vždy záujem ľudí.

Odbor komunikácie KP SR v tejto súvislosti informoval, že Pellegrini v piatok absolvoval pracovné stretnutie s predstaviteľmi viacerých príslušných inštitúcií k odborným otázkam súvisiacim s novelou trestného zákona.

Na odbornom stretnutí s hlavou štátu a jeho právnym tímom sa zúčastnili štátna tajomníčka Ministerstva vnútra SR Lucia Kurilovská, štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti SR Milan Hodás, prezidentka Policajného zboru Jana Maškarová, predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová a člen súdnej rady Adrián Kucek.

Poslanci Národnej rady SR schválili 11. decembra novelu Trestného zákona, podľa ktorej sa za drobnú krádež do Trestného zákona opätovne zavádza pravidlo „trikrát a dosť“. Platiť má teda trestnosť priestupkovej recidívy páchateľov. Rozšíri sa napríklad skutková podstata trestného činu marenia volebnej kampane aj na súvis s konaním „cudzej moci“ a takisto sa zavádza trestná zodpovednosť „za popieranie alebo spochybňovanie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku“. Upravuje sa aj inštitút spolupracujúcich obvinených - tzv. kajúcnikov. Parlament o novele rokoval v skrátenom legislatívnom konaní.