Predstavy o posmrtnom živote sa u každého človeka líšia. Dosah má na to náboženstvo, filozofia či iné vplyvy. Isté predstavy o smrti mali aj veštkyne Sibyla či Baba Vanga. Čo na ne dnes hovorí moderná veda?
„Telo človeka, ktorý zomrie, musí byť bezodkladne pochované, aby sa nákaza z jeho tela nerozniesla po svete a zbytočne neumierali ďalší ľudia. Je smrť len to, že duša opustí naše telo? Nezostane po človeku nič viac, len hrob? Veď človekom je možno nazvať len spojenie telesnej schránky s jeho dušou,“ uvádza kniha Sibyla: Legendy a veštby.
„Človek teda nemôže žiť dvakrát. Je, či nie je záhrobie? Každá duša musí ujsť veľkú vzdialenosť a očistiť sa skôr, ako predstúpi pred Pánov trón, aby sa zodpovedala z toho, čo na svete vykonala. Prach si a na prach sa obrátiš,“ popisuje Sibyla predstavu konca ľudského života.
Konkrétnejší popis mala podať bulharská vedma Vangelija Pandeva Dimitrova známa ako Baba Vanga. „Po smrti umiera iba telo človeka. To, čo zostáva a nehnije je duša, ktorá sa rozvíja a prechádza do vyššieho štádia. Deje sa to takto. Najskôr zomrieš ako prostý človek, potom ako žiak, neskôr ako vysokoškolák, ďalej ako vedec alebo získavaš vysoké postavenie a tak ďalej. Taká je cesta duše,“ uvádza sa v knihe od Ženi Kostadinovej Proroctvo jasnovidky Vangy.
Veda však napreduje míľovými krokmi a dnes pozerá na tému posmrtného života trochu skepticky, najmú kvôli absencii hmatateľných dôkazov. „Som názoru, že nemáme nástroj a ani metodológiu, ako to zmerať. Psychológia - ak nemá vysvetlenie a nástroj na zmeranie, tak buď hovorí, že to neexistuje - je to hlúposť a nezmysel, alebo to rieši argumentom, že je mnoho vecí stále neprebádaných,“ povedal pre portál zivotvcesku.cz renomovaný psychológ Jeroným Klimeš.