Moderátorovi Matejovi Sajfovi Cifrovi a jeho manželke Veronike Ostrihoňovej Cifrovej robia radosť dve ratolesti. Staršia dcérka Sára sa narodila v septembri 2019 a mladší Šimon o tri roky neskôr v auguste. Čím sú deti väčšie, tým väčšia zábava s nimi je.

Presvedčil sa o tom aj Sajfa počas Dňa otcov. Pri tejto príležitosti staršia dcérka dostala za úlohu v škôlke odpovedať na otázky o svojom otcovi. Sára napísala, ako sa jej ocino volá, čo najradšej robí, čo sa jej páči, keď sú spolu, kedy je šťastný a prečo ho ľúbi.

Sajfa nemohol uveriť jej odpovediam a musel sa s nimi podeliť na sociálnej sieti so svojimi sledovateľmi. Čo Sárka napísala si môžete pozrieť vo videu nad článkom. "Dodatočný Deň otcov u nás v škôlke na besiedke. Jedno chlapské oko neostalo suché. Aj my otcovia totiž máme emócie," napísal rozcítený otec.

Sledovatelia si ale všimli jednu vec, ktorej nemohli uveriť. Na papieri je všetko napísané úhľadným písmom. "Akože tak krásne píše Sárka? Fakt? Uu lebo môj synovec má toľko, čo Sárka a ani sa nechytá," čuduje sa Žaneta. "Wau. Šikulka malá. Fakt nepoznám školkára, ktorý dokáže takto písať. Úžasné," nadchla sa Gabika. Iní ich však vyviedli z omylu. "Ja sa strašne smejem, ako si tu ľudia myslia, že to písal škôlkar a to pritom pani učiteľka. Ľudia, vážne, takto škôlkar písať nevie. Želanie je ale nádherné," zabavila sa Alyn.

Deň otcov sa vo väčšine krajín sveta, vrátane Slovenska, pripomína v tretiu júnovú nedeľu. Tento rok pripadol na 16. júna. Podľa Petra Guráňa z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity má Deň otcov predovšetkým symbolický charakter a jeho význam je najmä v tom, že odráža nové postavenie otca v rodine, hlavne vo výchove a starostlivosti o dieťa.

"Zároveň keď hovoríme o rovnoprávnosti mužov a žien je potrebné ju vidieť aj na pôde rodiny, ktorá už nie je a ani nemôže byť doménou žien, ale priestorom spolupráce a deľby úloh v starostlivosti tak o domácnosť, ako aj o deti. Teda tento deň môžeme vnímať aj ako isté pozitívne posolstvo pre spoločnosť, kde stojí otec spoločne s matkou v každodennej starostlivosti o dieťa a nie v jej tieni," uviedol pre TASR sociológ.

História Dňa otcov sa začala písať začiatkom 20. storočia a svoje korene má v Spojených štátoch amerických (USA). Súvisí s banským nešťastím z decembra 1907, pri ktorom zahynulo 361 mužov, z toho 250 otcov. Dcéra jedného z baníkov Grace Golden Claytonová navrhla miestnemu pastorovi vo Fairmonte, aby sa na ich počesť konala spomienková bohoslužba.

O tri roky neskôr v meste Spokane v americkom štáte Washington už vznikla tradícia Dňa otcov. Veterán občianskej vojny William Jackson Smart po smrti manželky vychovával sám šesť detí. Jeho dcéra Sonora Smartová-Doddová vnímala svojho otca ako hrdinu - ako odvážneho, obetavého a milujúceho muža. Keď sa dozvedela, že matky majú svoj sviatok, navrhla, aby podobný mali aj otcovia.

Prvá neoficiálna oslava sa konala v deň narodenín jej otca v nedeľu 19. júna 1910. Odvtedy sa tretia júnová nedeľa stala postupne sviatkom všetkých otcov, pričom popularita tohto sviatku stále rástla.

Počas vlády amerického prezidenta Lyndona Johnsona už nadobudol oficiálny charakter. V roku 1966 totiž podpísal deklaráciu, ktorou určil tretiu nedeľu v júni ako oficiálny sviatok Dňa otcov. No až americký prezident Richard Nixon potvrdil v roku 1972 zákonom trvalé slávenie Dňa otcov na celonárodnej úrovni v tretiu júnovú nedeľu. Postupne sa obľúbenosť tohto dňa rozšírila aj do ďalších krajín sveta. Okrem tohto sviatku vznikol v roku 1991 aj Medzinárodný deň mužov (International Men's Day), ktorý pripadá na 19. november.

Hoci sa Deň otcov vo väčšine krajín slávi v tretiu júnovú nedeľu, napríklad v Španielsku, Portugalsku, Taliansku, Chorvátsku a Belgicku sa spája so sviatkom svätého Jozefa (19. marca). V Nemecku pripadá zasa na 40. deň po Veľkej noci na sviatok Nanebovstúpenia Pána a v Rakúsku na druhú júnovú nedeľu. V Rusku má oficiálny charakter od roku 2021 a pripadá na tretiu októbrovú nedeľu.

Úloha otca v súvislosti so starostlivosťou o detí sa menila a mení sa s vývojom a charakterom rodiny. Podľa sociológa Guráňa došlo napríklad od roku 1989 v zakladaní a charakteru slovenských rodín k viacerým zásadným zmenám. Na konci 80. rokov sa podľa neho kumulovali životné štarty mladých ľudí do krátkeho časového obdobia po dovŕšení dvadsať rokov, keď sa už sobášili, mali prvé dieťa a mnohí nastúpili aj do prvej práce.

"V súčasnosti sa situácia zmenila. Deti sa rodia v priemere o osem až desať rokov starším rodičom, väčšinou po ukončení štúdia, so stabilnejšou pracovnou aj bytovou situáciou. To vplýva aj na starostlivosť a výchovu detí. Detí je menej ale zvyšujú sa nároky na kvalitu ich výchovy a najmä prerozdelenie úloh medzi otca a matku, keďže obidvaja pracujú," vysvetlil pre TASR sociológ Peter Guráň, pričom dodal, že viac času s dieťaťom dáva otcom viac skúseností a emócií a určite je vzájomne obohacujúce.