Film od režisérky Zuzany Mariankovej a producentky Petry Polnišovej Jedeme na teambuilding už beží v kinách.

Rozpráva o korporátnom kolotoči, kde sa nájdu chvíle, keď procesy, reporty, harmonogramy a výkon idú bokom. Tvorcovia filmu sa inšpirovali rumunským scenáristom Alexom Cotetom. Námet o korporátnej spoločnosti, ktorá ide na teambuilding, ich oslovil okamžite. Film rozpráva o tom, ako je premotivovaný korporátny zamestnanec Aleš (Jakub Prachař) namiesto povýšenia preložený svojím narcistickým šéfom (Alexander Bárta) do najhoršieho oddelenia vo firme - do call centra.

"Veľmi rýchlo však musí prísť na to, ako spolu s uletenou konšpirátorkou Marcelou (Petra Polnišová), neurotickým nihilistom Michalom (Vojta Kotek), vzornou Jitkou (Anna Polívková) a ďalšími bizarnými kolegami vytvoriť zohratú partiu," spresnili tvorcovia. Len tak môže počas teambuildingového víkendu poraziť bývalých kolegov, zachrániť svoje oddelenie pred zrušením a hlavne získať stratenú sebaúctu.

Herecké obsadenie pozostáva z kombinácie známych a neznámych tvárí. "K osvedčeným filmovým komediálnym hercom, ako sú Jakub Prachař, Vojta Kotek a Anička Polívková, sme postavili menej známych komikov z kultového Ostravského divadla MIR Robina Ferra, Bořivoja Čermáka, Ondřeja Malého a výborného komika z Brnenského Národného divadla Romana Blumaiera," priblížila Polnišová.

Slovenské herecké obsadenie doplnili Alexander Bárta, Richard Autner a Róbert Jakab či influenceri ako Eva Kramerová a Samuel Procházka. Film sa nakrúcal poväčšine na jednom mieste, v Modre.

Známe tváre českého aj slovenského šoubiznisu sa prišli zabaviť do kina už skôr. Na premiére sme stretli hlavné hviezdy komédie, komikov Simonu Salátovú s manželom Teodorom Firstom, herečku Zuzanu Kubovčíkovú Šebovú s manželom Michalom Kubovčíkom, speváka Martina Madeja s manželkou Paulínou či speváka Sama Tomečka. Pred objektívmi fotografov zapózovala aj Adela Vinczeová. Redaktorka portálu Koktejl.sk na slávnostnej premiére vyspovedala aj českého herca Vojtu Koteka. Prezradil, či sa stotožnil so svojou postavou, ale aj ako vníma Slovensko.

Ako sa máte?

Ja sa mám skvele. Doma mám rodinu, a veľa času trávim na Slovensku bez toho, aby som si to vôbec vybral. Tak sa to zrazu deje a veľa času tu vlastne pracujem a som za to rád. A som rád, že to je také zvláštne prepojenie s tým Československom, ktoré stále v sebe tak nejak zvláštne vrelo vnímam.

Nachádzame sa na premiére filmu Jedeme na teambuilding. Akú postavu tam stvárňujete?

Tak ja som dostal úlohu, ktorú som si úplne nepredstavoval, že niekedy dostanem. Petra Polnišová mi nečakane volala, či by som si nezahral úlohu človeka, ktorý je vraj veľmi opozitný, niečo, čo je vlastne veľká proti úloha pre mňa, že to je nihilista, že je to nepríjemný človek, vlastne trochu debil, naozaj nesympatická postava. Tak, či by som to nezahral. Tak vravím, keď je to protiúloha, no tak to ja by som si rád zahral. A Petra Polnišová neskôr zistila, že to vôbec protiúloha nebola, že ja som veľmi nihilistická, protivná, trochu debilná postava, tak nejak sám o sebe, napriek tomu, že by som niečo potreboval hrať. Takže pre mňa to nebola zase až taká protiúloha. (smiech)

Išla som sa opýtať, či ste sa stotožnil so svojou postavou...

Veľmi, veľmi. Veľmi som sa stotožnil so svojou postavou. Ježišikriste, ja si fakt myslím, že ľudia, ktorí okolo seba neustále potrebujú vytvárať nejaký humor, sú fakt idiotskí, pardon, ale sú ...(smiech)

Aj ste zažili vo svojom živote taký ozajstný teambuilding?

Úplne ozajstný teambuilding nie. Ale neustále sa dostávam do situácií, kedy máme kopec kamarátov, s ktorými tvoríme nejakú partiu a ocitneme sa pred situáciami, že má byť Silvester a teraz je tu 10 ľudí, ktorí sa nikdy nepoznali, nikdy sa nevideli, tak my vytvoríme takú hru, že sa zrazu zviažu motúzkami tí ľudia, ktorí sa nikdy nevideli a vlastne tie teambuildingové princípy si vážime a páčia sa nám, lebo sú bizarné a pretože vytvárajú veľmi bizarné situácie pre ľudí, ktorí sa normálne chovajú ako príčetní a dostáva ich to do situácie, kedy sa správajú ako nepríčetní a to je zábavné sledovať. Takže to sa mi na tom páči, ale zároveň tá nutnosť toho vytvárania tej nejakej spolunáležitosti je vlastne skvelá.

Takže Váš Silvester bol vlastne o teambuildingu?

Nie, je to skvelé a ja myslím, že by sme si mali viac pripomínať, že aj keď k sebe nepatríme, tak sme z jedného cesta. To je skvelý odkaz a aj keby sme o tom nevedeli, musíme ťahať za jeden povraz a musíme byť v tom tíme. Ako kto iný, keď nie my. A teraz mi dochádza, že ten film je vlastne hrozne hlboký. Ale fakt. Tam je posolstvo, ktoré je medzinárodné a ktoré je veľmi hlboké a my by sme na to nemali nikdy zabudnúť.