Prezidentka Zuzana Čaputová narobila počas samitu v Madride príjemný rozruch. Francúzsky prezident Emmanuel Macron či britský premiér Boris Johnson nevedeli od našej hlavy štátu odtrhnúť zrak.
"Pred zajtrajším rokovaním lídrov na samite NATO v Madride nás španielsky kráľovský pár - kráľ Filip VI. a jeho manželka kráľovná Letizia, pozvali na slávnostnú večeru. Stretnutia v Madride už priniesli aj prvé výsledky. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg potvrdil, že Turecko súhlasilo s podporou členstva Fínska a Švédska v Severoatlantickej aliancii," zhodnotila prezidentka doterajšie dianie na dôležitej udalosti, na ktorej prebiehajú kľúčové rozhovory. Hlava štátu zároveň zverejnila na sociálnej sieti niekoľko fotiek zo stretnutia so svetovými politickými špičkami.
Zo záberov, ktoré nájdete v našej fotogalérii, je zrejmé, že naša hlava štátu je medzi lídrami členských krajín obľúbená. Dôkazom je aj vrúcne zvítanie s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorý jej s úsmevom a galantne pobozkal ruku. Nasledovalo aj horlivé zvítanie s britským premiérom Borisom Johnsonom či španielskym premiérom Pedrom Sánchezom. Zuzane Čaputovej to, ako vždy, náramne pristalo, s čím sa zhodujú aj Slováci na sociálnej sieti. "Elegantná a reprezentatívna," napísala jedna zo žien na Čaputovej facebookovej stránke. "Najkrajšia," nasledoval komentár ďalšej obdivovateľky.
Historický samit
Prezidentka Zuzana Čaputová v utorok spolu s ministrom obrany Jaroslavom Naďom, ministrom zahraničia Ivanom Korčokom a stálym predstaviteľom SR pri NATO Petrom Bátorom odcestovali do Madridu na samit Severoatlantickej aliancie, na ktorom lídri členských krajín NATO prijmú dôležité rozhodnutia týkajúce sa politickej a vojenskej adaptácie Aliancie na zásadné zmeny euroatlantickej bezpečnosti v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine.
Hlavným verejným výstupom madridského samitu bude predstavenie a schválenie novej strategickej koncepcie, ktorá nahradí koncepciu prijatú v Lisabone pred 12 rokmi. V centre novej koncepcie definujúcej strategické priority Aliancie na nasledujúce desaťročie by mala po dlhých rokoch opäť stáť kolektívna obrana. Správanie Ruska na medzinárodnej scéne spôsobuje, že bude vôbec prvýkrát označené ako priama hrozba pre spojencov. Ďalším kľúčovým rozhodnutím lídrov bude rozhodnutie v otázke posilnenia pripravenosti Aliancie brániť svojich členov v podobe zvýšenia dlhodobej vojenskej prítomnosti aliančných síl na východnom krídle NATO.
Súčasťou balíka rozhodnutí bude aj ďalšia pomoc pre vojnou zmietanú Ukrajinu, podpora zraniteľných partnerov Aliancie v jej susedstve, podpora inovácií zaisťujúcich technologickú prevahu NATO, posilnenie odolnosti, obrany proti zbraniam hromadného ničenia, ako aj posilnenie kybernetickej obrany a energetickej bezpečnosti. Na samite sa zároveň očakáva aj zhodnotenie pokroku pri zvyšovaní investícií do obrany s cieľom dosiahnuť 2% HDP v roku 2024.
Výsledky samitu budú reflektovať aj politiku otvorených dverí Aliancie. V tejto súvislosti sú historickým míľnikom žiadosti Fínska a Švédska o členstvo v NATO, ktorých vstup SR víta a podporuje v presvedčení, že obe krajiny spĺňajú všetky kritériá členstva a posilnia kolektívnu obranu a bezpečnosť v Európe. Súčasťou výstupov rokovaní bude aj samostatná politická Deklarácia reagujúca na aktuálny bezpečnostný vývoj vo svete. Minister Naď popri hlavom rokovaní absolvuje aj bilaterálne stretnutie so šéfmi rezortov obrany Nemecka a Dánska.