Drsná spoveď Cibulkovej o tom, čo sa deje za zatvorenými dverami: To bol extrém, ženy sú zlé a zákerné!

Keď sa povie vrcholový tenis, mnoho ľudí si predstaví miliónové zárobky, nablýskané trofeje a zdvorilé úsmevy pri podávaní rúk na sieti. Mimo kamier sa však odohrávajú drámy, o ktorých nemajú fanúšikovia ani potuchy. Bývalá tenisová hviezda Dominika Cibulková opísala v podcaste Pohľady generácií, čo sa deje v ženských šatniach.

Na otázku, či sa dá byť so súperkami na kurte kamarátka, odpovedala niekdajšia svetová štvorka bez váhania a absolútne priamo. „Za mňa nie. Absolútne nie,“ zaznelo v rozhovore. Vysvetlila, že blízkych ľudí má každý vo svojom tíme.

Vrcholový tenis je biznis, v ktorom prežijú len tie najsilnejšie povahy, a sentiment tu nemá žiadne miesto. „Prídeš na kurt a proste ty chceš vyhrať. To nie je, že: ‚Ježiš, miláčik, tak sme boli teraz kamarátky, tak mňa to tak mrzí, že som ťa porazila.‘ Nie, tak to nepoznám. Ja som tam nepoznala brata,“ vysvetlila Cibulková otvorene.

Zaujímavé je porovnanie s mužským tenisom. Kým svet dojal pohľad na plačúceho Rafaela Nadala pri rozlúčke jeho odvekého rivala Rogera Federera, v ženskom tenise niečo také nehrozí. Muži majú podľa Dominiky úplne inú mentalitu a vedia si veci povedať z očí do očí.

Ženy sú omnoho emocionálnejšie a namiesto priamej konfrontácie volia iné zbrane. „Muži vždy vedeli byť takí akože viac kamaráti, a ženy... Fú, no tak to si nevieš predstaviť, čo bolo niekedy v tých šatniach. To bol extrém," začala s tým, že lepšie hráčky si tam presadzovali svoje teritórium. Mladšie alebo nižšie postavené v rebríčku sa museli podriaďovať.

„Prídeš a niekto má niekde skrinku a ty povieš: ‚Nie, ja chcem túto skrinku!‘ Už len tým jej dáš najavo, že haló," opísala situáciu. Šatniarky poznali pravidlá hry a uprednostňovali vyššie postavenú tenistku. „Ženy si to robia, ženy sú zlé, ženy sú zákerné," zhodnotila bez okolkov.