Teherán odmieta prímerie aj rokovania s USA: Predsa len spravil nečakaný ústupok!

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vo štvrtok vyhlásil, že Irán nežiada ani prímerie a ani rokovania s USA. Dodal, že Irán zatiaľ nemá v pláne uzavrieť Hormuzský prieliv. Šéf iránskej diplomacie to uviedol v rozhovore pre televíziu NBC News, píše TASR s odvolaním sa na agentúru AFP.

Na margo strategicky dôležitého Hormuzského prielivu Arákčí uviedol, že Irán nemá v úmysle ho teraz uzavrieť, „ale keďže vojna pokračuje, zvážime každý scenár.“ Dodal, že Irán je pripravený na akúkoľvek potenciálnu pozemnú inváziu. Upozornil však, že takýto krok by pre nepriateľov islamskej republiky znamenal „katastrofu“. „Čakáme na nich,“ povedal Arákčí v situácii, keď Spojené štáty a Izrael pokračujú v útokoch na Irán. „Sme presvedčení, že im dokážeme čeliť a že by to pre nich bola veľká katastrofa,“ vyhlásil iránsky minister.

Irán po spustení americko-izraelských útokov v sobotu ráno v podstate blokuje Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza pätina svetových dodávok ropy a značné zásoby skvapalneného zemného plynu, pripomína AFP. Niekoľko prepravných spoločností vrátane dánskeho giganta Maersk pozastavilo rezervácie v Perzskom zálive. Iránske revolučné gardy v stredu vyhlásili „úplnú kontrolu“ nad prielivom, pričom sa objavili správy o ďalších útokoch na lode v oblasti.

Spomínaný Hormuzský prieliv je kľúčovou bránou z Perzského zálivu do otvoreného oceánu. Denne sa ním preplaví približne pätina svetových dodávok ropy - asi 20 miliónov barelov, čím je najvýznamnejším energetickým uzlom. Jeho zablokovanie môže ochromiť globálny obchod. Takýchto strategických úžin je na svete len niekoľko. Každé narušenie sa okamžite prejaví na cenách energií, burzách aj v dodávateľských reťazcoch.

Konflikt na Blízkom východe pokračuje už šiesty deň. Začal sa v sobotu 28. februára koordinovaným útokom USA a Izraela na Irán, kde prišiel o život aj najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí. Irán po začiatku izraelsko-americkej operácie spustil odvetné údery na Izrael a arabské krajiny v Perzskom zálive, v ktorých sa nachádzajú americké vojenské objekty. Útoky však zasiahli aj civilnú infraštruktúru.