Psychiatri vedia, že v rodinách samovrahov dochádza k ukončeniu života vlastnou rukou v nasledujúcich generáciách častejšie. To naznačuje, že ochota ukončiť vlastný život je silne dedičná. Genetici zo Severnej Karolíny túto hypotézu podložili tvrdými dôkazmi.
Objavili totiž hneď štyri gény, ktorých majitelia skutočne páchajú samovraždy častejšie. Tieto gény súvisia aj s rozvojom depresie, úzkostnej poruchy a posttraumatického stresového syndrómu.
Vedci zistili, že štyri genetické variácie sú bežnejšie u vojnových veteránov, ktorí spáchali samovraždu alebo mali samovražedné myšlienky. Tieto gény boli predtým spájané s psychiatrickými stavmi, ako je posttraumatická stresová porucha (PTSD), depresia a schizofrénia.
Genetici z Duke University v Durhame v Severnej Karolíne sa pozreli na vzorky krvi z databázy, ktorá zahŕňala 630 000 vojnových veteránov. Vzorky DNA boli sekvenované, aby sa vytvoril genetický profil každého účastníka, ktorý bol potom porovnaný s jeho lekárskymi záznamami. V skúmanej vzorke bolo zaznamenaných 121 211 prípadov samovražedných myšlienok alebo pokusov o samovraždu.
U tejto skupiny sa vyskytovali štyri gény oveľa častejšie ako u tých, ktorí samovražedné myšlienky nemali a nepáchali samovraždy. Tieto varianty génov sú známe ako ESR1, DRD2, DCC a TRAF3. Avšak podľa autorov má na samovražedné správanie väčší vplyv prostredie (okolnosti) ako gény.
„Kým gény predstavujú malé riziko v porovnaní s inými faktormi, musíme lepšie porozumieť biologickým cestám, ktoré sú základom rizika, že sa človek zapojí do samovražedného správania,“ uviedol psychiater docent Nathan Kimbrel z Duke University. Výsledky štúdie boli zverejnené v časopise JAMA Psychiatre.