Koktejl.sk
Takmer 150 filmových úloh a predovšetkým rola primára Sovu v seriáli Na kraji mesta sa podpísali na popularite Ladislava Chudíka. Narodil sa 27. mája 1924 v obci Hronec neďaleko Brezna. Klasické vzdelanie získal na gymnáziu v Kremnici, kde hrával ochotnícke divadlo. V rokoch 1943-1945 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.
Od roku 1944 súčasne navštevoval dramatické oddelenie Konzervatória v Bratislave, štúdium ukončil v roku 1947. Svoje herecké umenie začal rozvíjať v roku 1944 na doskách Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. O dva roky neskôr sa nakrátko stal členom činohry bratislavskej Novej scény, aby sa v roku 1951 vrátil do SND, kde v rokoch 1963-1966 pôsobil aj ako šéf činohry.
Na doskách SND stvárnil významné postavy v hrách ako Macbeth, Herodes a Herodias, Henrich IV., Biela nemoc, Diplomati, Bačova žena či Hamlet. Ako najstarší člen činohry si zahral v mimoriadne úspešnom predstavení Tančiareň.
Dlhé roky bol pedagógom na bratislavskom Konzervatóriu a na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V slovenskej vláde národného porozumenia predsedu Milana Čiča pôsobil od 12. decembra 1989 do 28. februára 1990 ako minister kultúry SR. V roku 1946 sa mladý talentovaný herec prvý raz postavil pred kameru vo filme Varúj...! režisérov Martina Friča a Paľa Bielika.
O rok neskôr účinkoval vo vojnovej dráme Vlčie diery opäť v Bielikovej réžii. Ten istý režisér obsadil Ladislava Chudíka v roku 1959 do jeho prvej veľkej úlohy kapitána Dabača v rovnomennom filme. V tom istom roku si zahral v prvej pôvodnej slovenskej detektívke režiséra Petra Solana Muž, ktorý sa nevrátil. Po ďalšom vojnovom filme Polnočná omša (Jiří Krejčík, 1962) sa Ladislav Chudík objavil v jednej z poviedok filmu Petra Solana Tvár v okne, ktorý sa považuje za jedno z prelomových diel novej filmovej vlny.
V roku 1965 nakrútil režisér Andrej Lettrich kriminálku Smrť prichádza v daždi, kde si prvý raz zahral Ladislav Chudík úlohu kapitána Jakubca. Spoločne s majorom Michalkom, ktorého presvedčivo stvárnil Viliam Polónyi, vytvorili dvojicu vyšetrovateľov v štýle Sherlocka Holmesa a doktora Watsona, ktorá sa objavila aj v snímkach Vrah zo záhrobia (1966) a Volanie démonov (1967).
Rozmýšľal o samovražde
Prvé manželstvo Ladislava Chudíka bolo poznačené ťažkými psychickými problémami jeho prvej manželky Heleny. Práve ona po sovietskej invázii v roku 1968 narýchlo zorganizovala emigráciu do Viedne. Spolu s Chudíkovcami utiekli 26. augusta 1968 aj ich matky. Už o mesiac neskôr prišli Chudíka jeho študenti z Bratislavy prosiť, aby sa vrátil. Napokon sa po piatich mesiacoch v exile Chudíkovci naozaj vrátili, manželské problémy však pretrvávali ďalej.
„Nechcem povedať, ako ma nazývala, lebo všetky tie mená, ktoré používala, to bolo strašné. Bol som pre ňu normálny ľudský odpad. Ona akúkoľvek situáciu, ktorú som chcel zmierniť, pochopila proti sebe a útočila na mňa. Hovoril som si: ,Pane Bože, čo to je? Čo je v tom človeku, ktorý hovorí tieto slová? Veď to je niekto cudzí.‘ To cudzie v nej, to bola jej choroba,“ opísal v relácii 13. komnata v Českej televízii a priznal, že uvažoval o samovražde.
V roku 1970 sa ukázalo, že Helena má nezhubný nádor na mozgu, ktorý sa už nedal operovať. „Manželka navyše začala byť stále agresívnejšia a začala ma obviňovať z toho, že za jej chorobu môžem ja,“ spomínal. Nakoniec sa dvojica rozhodla, že sa rozvedie. Ona sa odsťahovala do Prahy, kde o tri roky na to zomrela. „Nikoho nemala, takže som sa musel postarať o pohreb. Tým sa ale táto veľmi neveselá kapitola definitívne uzavrela,“ zakončil herec.
Duševné sily pomohlo hercovi obnoviť účinkovanie v českom seriáli Nemocnica na kraji města (1977). Keď sa seriál začal nakrúcať, nečakane zomrel predstaviteľ hlavnej roly primára Sovu, legendárny český herec Karel Höger. Dramaturgička Libuše Pospíšilová prišla s nápadom obsadiť do tejto úlohy Ladislava Chudíka. Spočiatku to bola pre herca veľká záťaž. Musel sa narýchlo učiť rozsiahle texty v češtine, išlo o 550 strán scenára, ktorého autorom bol Jaroslav Dietl.
Sám Chudík priznal, že na pľac chodil s „hendikepom nepripravenosti“ a počas vyčerpávajúceho nakrúcania sa ustavične presúval medzi Bratislavou a Prahou. Napokon sa však v úlohe primára Sovu osvedčil a stal sa doslova ikonou aj pre českých divákov. „Lekár Miroslav Plzák mi neskôr povedal, že keby som úlohu vtedy neprijal, musel by som byť pravdepodobne hospitalizovaný,“ dodáva slovenská legenda. Chudík sa nakoniec dokázal tak zmobilizovať, že sa s manželkou rozviedol.
Druhý raz sa Ladislav Chudík oženil v roku 1982. Manželstvo s pani Alenou, ktorá bola o 25 rokov mladšia, bolo šťastné. „Zobral som si ich obe aj s dcérkou. Zamiloval som sa do nich,“ povedal Chudík. Od roku 1982 bol Ladislav Chudík držiteľom titulu národný umelec. V roku 1999 dostal najvyššie štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. V tom istom roku získal Cenu Jozefa Kronera za celoživotné dielo. Za rolu v snímke Kawasakiho růže, ktorú v roku 2009 nakrútil Jan Hřebejk, získal herec aj Českého leva.
Posledným filmom, v ktorom sa objavil, bola v roku 2015 dráma Červený kapitán režiséra Michala Kollára. Ladislav Chudík zomrel 29. júna 2015 v Bratislave. Slovenskú hereckú legendu pripomína pamätník v prostredí Hájneho grúňa, na jeho obľúbenom mieste vysoko nad umelcovou rodnou obcou Hronec. Pamätník slávnostne odhalili 13. júla 2018.
Koktejl.sk
