Koktejl.sk
Divadelný, filmový a televízny herec Juraj Kukura patrí medzi najvýraznejšie osobnosti nášho umeleckého sveta. Príťažlivý elegán sa herectvu venuje už od svojich devätnástich rokov, pričom začínal v Divadle na Korze, neskôr zakotvil na Novej scéne a od roku 1976 pôsobil v Činohre Slovenského národného divadla. V roku 1984 však musel nedobrovoľne odísť do nemeckej emigrácie. V otvorenom rozhovore pre český web Aha.cz najnovšie prehovoril o najťažších životných skúškach.
O obľúbenom hercovi momentálne vzniká celovečerný dokument, v ktorom sa vracia k obrovským úspechom, ale aj k najbolestivejším okamihom svojho života. Keď ho bývalý režim vyhnal do exilu, v Československu ho v neprítomnosti odsúdili na tri a pol roka väzenia a zabavili mu všetok majetok. Prišiel o peniaze, byt aj chalupu, no najviac ho zasiahla bezcitná strata osobných vecí a spomienok. Bývalý režim mu totiž vzal fotografie z detstva, snímky syna aj výstrižky z novín.
"Áno, to máte pravdu, ale pocitovo mi ich vzali," priznal v rozhovore s pohnutím v hlase Juraj Kukura na poznámku, že spomienky nosí človek predovšetkým vo svojej hlave. K strateným fotografiám či osobným veciam sa po revolúcii už nikdy nedostal. "Bohužiaľ, nie. A chalupu mi vzali dokonca dvakrát – raz starý režim, potom som ju súdne získal späť a nakoniec som o ňu prišiel znova," opísal nepríjemný osud svojho majetku.
Pri spomínaní na minulosť neskrýva, že mnohým udalostiam dodnes nerozumie a stále v ňom pretrváva pocit určitej neistoty. "Niektorým veciam z minulosti dodnes nerozumiem. Viete, ja mám občas pocit, že vlastne neviem, čo tu robím. Mám strach, že aj vy poviete ‚stop‘ a vyhodíte ma," priznal so šokujúcou úprimnosťou uznávaný umelec. Dôvodom jeho obáv sú nepríjemné skúsenosti z minulosti, kedy musel nedobrovoľne odísť z viacerých miest.
Práve opakované vyhadzovy sprevádzajú jeho život už od mladosti. "Mňa totiž v živote odvšadiaľ vyhodili. Naposledy ma po dvadsiatich dvoch rokoch vyhodili z divadla Aréna, ktoré som nechal zrekonštruovať ako kultúrno-historickú pamiatku a sám na to zohnal tretinu financií. Päť mesiacov po dokončení ma vyhodili," posťažoval sa známy herec na nečakané rozhodnutie vedenia.
Zoznam miest, odkiaľ musel v živote nedobrovoľne odísť, je pritom nečakane dlhý a týka sa takmer každej etapy jeho života. "Vyhodili ma aj zo stavebnej priemyslovky, z futbalového klubu, zo študijnej vojenskej prípravy kvôli dlhým vlasom – čo sa na vojaka socialistickej armády nepatrilo," zaspomínal si charizmatický elegán na mladé časy. Vypadnúť musel dokonca aj zo škôl či redakcií.
Rovnaký scenár sa neskôr neúprosne opakoval aj v jeho sľubne sa rozvíjajúcej umeleckej kariére. "Vyhodili ma z VŠMU, z redakcie časopisu Film a divadlo, zo Slovenského národného divadla dokonca dvakrát a nakoniec aj z vlastnej krajiny," zhrnul dramatické momenty svojho osudu slávny umelec.
Napriek obrovskému úspechu v Česku, na Slovensku aj v nemecky hovoriacich krajinách však odmieta, aby ho niekto prehnane oslavoval. "So slovom legenda zachádzame veľmi povrchne. Keď si občas prečítam, kto všetko je dnes označovaný za legendu, dosť ma to prekvapuje. S týmto pojmom by sa malo šetriť, inak dochádza k jeho inflácii," upozornil rázne Juraj Kukura.
Budovanie úspešnej kariéry v dvoch odlišných režimoch považuje za obrovský zázrak, s ktorým vo svojich začiatkoch vôbec nepočítal. "Na Slovensku a v Čechách to bol zázrak. Ja som s tým nikdy nepočítal a netušil, že budem hercom," priznal otvorený umelec. K herectvu ho napokon priviedla nečakaná príhoda zo žurnalistiky, kedy jeho novinársky pokus nedopadol podľa predstáv.
Pôvodne sa totiž pokúšal presadiť v celkom inom odvetví, no osud mal pre neho pripravený celkom iný plán. "Keď ma vyhodili z redakcie Film a divadlo, kde mi po piatich mesiacoch povedali, nech napíšem rozhovor, urobil som interview so slávnou poľskou herečkou Jolantou Umeckou. Text šiel z ruky do ruky, až mi kolegyňa povedala – Juraj, ty predsa nemusíš byť novinár, keď ti to nejde...," uzavrel s úsmevom Juraj Kukura.
K prvej hereckej úlohe sa dostal úplnou náhodou. "Môjho kamaráta vybrali na konkurz do filmu Tri gaštanové kone. On tam nechcel ísť, tak som išiel namiesto neho – a vybrali ma. Vôbec som tomu nerozumel. Keď ma vyhodili z redakcie, išiel som na prijímačky na VŠMU a predviedol pred komisiou veci, ktoré v živote nevideli. Do tej doby som nikdy nerecitoval básne ani prózu. Neprijali ma, ale vtedy sa za mňa prihovoril profesor Ladislav Chudík a vzal si ma k sebe do ročníka," opísal svoju prvú skúsenosť s herectvom.
Koktejl.sk
