Koktejl.sk
Na Slovensku už pomaly tretí rok prebieha konflikt medzi umeleckou obcou a ministerstvom kultúry. Nejeden umelec kritizuje šéfku rezortu Martinu Šimkovičovú a jej generálneho tajomníka Lukáša Machalu z nekompetentnosti či ničenia krehkého systému podpory. Istá časť spoločnosti však kritizuje hercov i spevákov, že sa nemajú miešať do politiky, na čo v novom projekte Michala Havrana zareagoval Ady Hajdu (62).
„Treba si pripomenúť, že akí herci čo dokázali. Ronald Reagan položil komunizmus. Tí, čo robili revolúciu, samozrejme, boli to študenti, ale herci tam dávali svoju tvár na to, aby tu vznikla sloboda. Ja tým ľuďom odkazujem, že aj roľník sa môže vyjadrovať k politike, a tak môže aj herec. To je také isté postavenie. Ja som tiež občan,“ vysvetlil svoj pohľad na vec.
Obľúbený herec sa ďalej prihovoril ľuďom, ktorí posielajú umelcov k lopate alebo dokladať tovar, aby sa na chvíľku popozerali okolo seba a zistia, že umenie je všade okolo nich a niekto ho musí robiť. „Nech si zvesia obrazy, nepočúvajú rádio alebo platňu, nepozerajú televízor, nečítajú knižky. A čo im zostane? Z nich zostane nič. Len zvieratá, ktoré iba prežívajú,“ dodal.
„Všade okolo nás máme umenie a máme umelcov, ktorí sa musia vyjadrovať. Lebo to je aj naša krajina. My tu platíme dane a tie dane oni potom krádnu. Tak sa musíme vyjadrovať k tomu, že keď nám niekto kradne to, čo my tu odovzdávame, tak ja si myslím, že to je naša občianská povinnosť. Vyjadrovať sa k tomu, čo je zlé. V divadle je politikum. Sú aj zábavné relácie, ale vždy je to kritika niečoho, aj toho občana. Preto sa na nich smejeme. Pretože sme takí,“ zakončil Hajdu.
Vladimír Hajdu sa narodil 5. augusta 1963 v Bratislave. V roku 1987 absolvoval herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, neskôr bol na polročnej stáži na Kráľovskej akadémii dramatických umení v Madride.
Už počas štúdií preukázal svoj talent v divadle VŠMU, kde si zahral napríklad v inscenáciách Stratený list, Verná nevera či Talenty a ctitelia. Následne nastúpil do Divadla pre deti a mládež v Trnave, kde účinkoval v rokoch 1987 až 1990. V trnavskom divadle ho mohli diváci vidieť napríklad v Beckettovom Čakaní na Godota, v Cromelingovej Vášni ako ľad či v hre Téma Majakovskij, ktorá bola v roku 1988 ocenená ako hra roku.
Vďaka suverénnym výkonom sa dostal do povedomia divákov a plynule sa preklenul na profesionálnu scénu. Veľmi rýchlo sa etabloval na divadelnej scéne ako mnohotvárny herec s výrazným zmyslom pre absurditu, groteskným smiechom a sarkastickým ozvláštnením všednosti. Je hercom výraznej individuality.
Od roku 1990 je členom divadla Astorka – Korzo´90. Zahral si napríklad v inscenáciách Armagedon na Grbe, Les, Matka, Historky z Viedenského lesa, Obchod na Korze, Vražda sekerou v Sv. Peterburgu, Cyrano, Kabaret, Višňový sad, Letmý sneh, Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia, Revízor alebo v hre Ďakujem, že si ma zabil! Za postavu Valmonta v inscenácii Kvarteto získal ocenenie Dosky 2001 za najlepší mužský herecký výkon. Účinkuje aj v Štúdiu L+S v predstaveniach Meno, Môj dobrý kamarát a Iluzionisti.
Jeho filmovým debutom bola Kára plná bolesti (1985). O rok neskôr nakrútil Ady Hajdu prvý film s režisérom Miloslavom Lutherom, ktorý mu zveril hlavnú úlohu v trojdielnom televíznom filme Chlapec do náručia (1985 - 1986). V roku 1989 si zahral opäť v Lutherovej snímke - Chodník cez Dunaj. Film získal v roku 1990 na Medzinárodnom festivale televíznych filmov Monte Carlo Cenu Červeného kríža Monegasque.
Hajdu sa predstavil aj v seriáloch ako napríklad Silvánovci (1996), Ordinácia v ružovej záhrade (2007), Druhý dych (2011), Chlapi neplačú (2013), Kolabs (2015), Tajné životy (2017), Bola raz jedna škola (2022). Účinkoval tiež v mnohých televíznych reláciách ako je Partička či Milujem Slovensko. Svoj hlas prepožičal ako dabér mnohým známym zahraničným hercom medzi nimi Johnovi Cusackovi, Edwardovi Nortonovi, Eddiemu Murphymu alebo Hughovi Grantovi. Ady Hajdu je ženatý a má dve deti. Vo voľnom čase sa okrem rodiny venuje najmä golfu.
Koktejl.sk
