Už sú to tri roky, čo na Ukrajine začala vojna. Spoza našej východnej hranice sa do sveta dostávajú hrôzostrašné správy o skaze, dobýjaní miest a vyhasnutých životoch. Poslankyňa Národnej rady SR Vladimíra Marcinková sa o situáciu aktívne zaujíma, preto sa v škôlke dala do reči s mužom, ktorý pred konfliktom žil neďaleko Kyjeva. Vysvetlil jej, že množstvo mladých párov kupovalo bývanie v Buči a Irpine, nakoľko nehnuteľnosti boli lacnejšie.
"Tak, predstavte si, že najväčší masaker spáchali Rusi práve na týchto mladých rodinách a deťoch. Veď tam boli plné detské ihriská. Všetkých vyvraždili. Viete si to predstaviť?" citovala Marcinková mužove slová.
"Ak ich nezastavíme, o pár rokov to zažijeme aj tu. Verte mi. Ja Rusov dobre poznám. Na nich platí len sila, žiadne vyjednávanie," myslí si Ukrajinec. Podľa neho sa nezľaknú a pôjdu ďalej.
Muž dodal, že všetci jeho priatelia v Európe už majú zbalené ruksaky. "Aj vy si zbaľte. To je moja rada pre vás. Majte doma zbalený ruksak, pre každú osobu v domácnosti jeden. Dajte doň jedlo v konzervách, obaloch, balenú vodu, vysielačky, lebo mobily nepôjdu, keď začnú bombardovať, baterky na svietenie, lieky, deku, suché oblečenie a vždy majte v aute takmer plnú nádrž," menoval s tým, že práve toto jeho rodine zachránilo život.
Marcinkovej príspevok vyvolal v Slovákoch silné reakcie a emócie. Od plaču, cez zimomriavky až po strach. Jedného sledovateľa v tejto súvislosti zaujímal názor Zuzany Kovačič Hanzelovej. Príspevok nájdete na konci článku.
Novinárka upokojovala situáciu. "Ja úplne chápem, že zámer poslankyne Marcinkovej bol dobrý. Ale absolútne nikomu nepomôže, ak tu budú vystrašení občania baliť tašky pred strachom z nejakej možnej hrozby vojny," napísala na sociálnej sieti.
Zdôraznila, že ani zďaleka v takejto situácii nie sme. Strach je podľa jej slov presne to, čo chce Rusko a jeho hybridná vojna zasiať do európskych občanov. "Nenechajte sa tým paralyzovať, nemajte strach. Je to to najhoršie, čo v tejto situácii môžete urobiť - pre seba, pre svoje okolie, aj pre svoju krajinu," myslí si Kovačič Hanzelová. "Pána z Ukrajiny chápem a je mi to ľúto, prežil si veľkú traumu. Ale nie je to momentálne náš príbeh a pokiaľ strach nebudete mať a neľaknete sa, tak to náš príbeh ani nebude," uzavrela.
Názor novinárky sa dostal aj k Marcinkovej. "Čítala som reakcie viacerých, že to vzbudzuje strach a to nie je dobré, ale ja si myslím, že poznať realitu, ktorá je desivá, je dôležité. Nie je hanba mať strach. Ja ho mám nonstop. Stačí, že moje deti nie sú so mnou a mám o ne strach. Napriek tomu dôverujem učiteľkám či opatrovateľke, že sa s nimi majú dobre," priznala politička.
Na Slovensku si niekedy pripadá ako v akváriu, kde sa umelo udržiavame v nastavení, že je všetko v poriadku a zľahčujeme vážne veci. "Napríklad, keď vidím ako o bezpečnostnej situácii informujú v Škandinávii, tak sa ako obyvateľka susedného štátu Ukrajiny cítim podvedená nedostatkom informácií a pokynov pre krízové situácie," podotkla. Práve preto číta všetko, čo k vývoju situácie odporúčajú inde v Európskej únii.
"Informovanosť by nám mala pomáhať situáciu zvládať čo najlepšie. Keď pošle vláda do každej domácnosti leták, čo majú mať nakúpené pre prípad napadnutia, je to strašenie? Urobili to napríklad vo Švédsku či v Dánsku. Ja si myslím, že je to správne, že komunikujú aj tie najťažšie témy a nechcú nič podceniť," uviedla v závere Marcinková.