Koktejl.sk
Počet konfliktov medzi štátmi dosiahol najvyššiu úroveň od konca druhej svetovej vojny, odhalila znepokojujúca štúdia. Vedci z Programu údajov o konfliktoch v Uppsale (UCDP) zistili, že v roku 2025 prebehlo celkovo 65 konfliktov, v ktorých na jednej alebo oboch stranách figurovali štáty. Počet konfliktov medzi samotnými štátmi sa zdvojnásobil už druhý rok po sebe, v roku 2023 vzrástol na minuloročných osem, informuje Daily Mail.
Patrila medzi ne prebiehajúca vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, ako aj boje medzi Iránom a Izraelom, Indiou a Pakistanom a Izraelom a Sýriou. Výskumníci celkovo zistili, že 13 konfliktov v roku 2025 bolo možné klasifikovať ako vojny, čo znamená, že v kalendárnom roku spôsobili najmenej 1000 úmrtí priamo v boji. To urobilo z roku 2025 jeden z najkrvavejších rokov v histórii ľudstva, pričom v dôsledku organizovaného násilia zahynulo viac ako 244 600 ľudí.
Ide o druhý najvyšší počet obetí spomedzi vojakov a civilistov od genocídy v Rwande v roku 1994. "Nie je to len otázka väčšieho počtu konfliktov, ale aj veľmi vysokej úrovne smrtiaceho násilia,“ hovorí Therese Pettersson, hlavná analytička a vedúca projektu v UCDP. V posledných desaťročiach mal počet otvorených konfliktov medzi štátmi klesajúcu tendenciu. Hoci násilie zahŕňajúce štáty bolo stále bežné, bolo oveľa zriedkavejšie, aby dva národy vstúpili do otvoreného vojenského konfliktu.
Najnovšie údaje však ukazujú jasný nárast týchto násilných konfrontácií. "Nárast medzištátnych konfliktov a internacionalizovaných vnútroštátnych konfliktov prebieha už viac ako desaťročie a momentálne sa zrýchľuje. To odráža kolaps svetového poriadku vytvoreného po druhej svetovej vojne. Rusko, Čína a teraz aj Spojené štáty ho opúšťajú alebo priamo spochybňujú,“ uviedol Magnus Öberg, riaditeľ UCDP a docent na Univerzite v Uppsale.
Najväčším z týchto medzištátnych konfliktov je vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá sa od začiatku bojov v roku 2022 nachádza v slepej uličke. Ide o najväčší a najkrvavejší konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny a vykazuje len málo známok spomalenia. V roku 2025 výskumníci odhadujú najmenej 97 400 obetí na oboch stranách. Toto ohromujúce číslo tvorí 62 percent všetkých úmrtí na bojiskách po celom svete za minulý rok.
Hoci vedci tvrdia, že nárast konfliktov medzi štátmi zvyšuje riziko tretej svetovej vojny, šance na skutočne globálnu vojnu zostávajú relatívne nízke. "Hoci viac konfliktov zvyšuje riziko eskalácie, ktorá by mohla vtiahnuť do vojny ďalšie krajiny, svetové vojny sú samy o sebe veľmi špecifické a zriedkavé udalosti. Nárast medzištátnych konfliktov so sebou nesie väčšie riziko širšej vojny, hoci skutočne globálna vojna zostáva pomerne vzdialenou možnosťou,“ povedal spoluautor štúdie Shawn Davies, hlavný analytik UCDP.
Davies tiež upozorňuje, že oslabenie záväzkov voči dohode o vzájomnej obrane NATO paradoxne robí svetovú vojnu menej pravdepodobnou. Zvyšuje to však riziko regionálnych vojen veľmocí, vrátane možnosti jadrovej vojny. Vojaci však nie sú jediní, kto zomiera po tisícoch. Výskumníci hlásia alarmujúci nárast násilia voči civilistom. Takzvané jednostranné násilie viedlo minulý rok k smrti približne 76 500 neozbrojených civilistov.
To predstavuje 400-percentný nárast oproti roku 2024 a najvyšší počet obetí jednostranného násilia od roku 1994, keď bolo pri genocíde zmasakrovaných 500 000 až jeden milión Rwanďanov. "Predovšetkým vidíme dramatický nárast násilia zameraného na civilistov, najmä v Sudáne. Značná časť tohto násilia sa sústredila okolo mesta Al-Fashir, hlavného mesta sudánskeho regiónu Severný Darfúr," povedala Petterssonová.
Jednotky rýchlej podpory (RSF), sudánska paramilitárna skupina, oblúkom obliehali mesto 500 dní, pričom systematicky odrezávali civilistov od jedla, vody a lekárskych zásob. Nedávna správa OSN dospela k záveru, že prípadné ovládnutie mesta zo strany RSF nieslo znaky genocídy s doloženými dôkazmi o masovom zabíjaní, masovom znásilňovaní a výzvach na likvidáciu nearabského obyvateľstva.
"Je medzi vami niekto z kmeňa Zaghawa? Ak nájdeme niekoho z kmeňa Zaghawa, všetkých ich zabijeme“ a "Chceme z Darfúru odstrániť všetko čierne,“ citovali preživších bojovníkov RSF. Výskumníci odhadujú, že po páde mesta v polovici októbra bolo do konca decembra zabitých 60 000 civilistov. "Civilisti boli počas vojny v Sudáne od roku 2023 vystavení veľmi rozsiahlemu násiliu, ale udalosti v Al-Fashir v roku 2025 vyčnievajú aj z historickej perspektívy,“ hovorí Petterssonová.
"Sú hlavným dôvodom, prečo počet úmrtí v dôsledku jednostranného násilia dosiahol najvyššiu úroveň za viac ako 30 rokov,“ povedala. Sýria bola ďalším ohniskom civilných obetí s odhadovanými 2 100 úmrtiami v roku 2025 po tom, čo pád Asadovho režimu zanechal prechodnú vládu v boji o kontrolu nad miestnymi milíciami. Napriek tomu počet neštátnych konfliktov minulý rok klesol a so 14 500 úmrtiami dosiahol najnižšiu úroveň od roku 2013.
Výskumníci však poznamenávajú, že toto zníženie je takmer výlučne dôsledkom zmien v algoritmoch a vzorcoch násilia v Latinskej Amerike, najmä medzi drogovými kartelmi v Mexiku.
Koktejl.sk
