Zmena v živote Adely Vinczeovej: Slová syna Maxíka o Veľkej noci vás dostanú! A v tomto zohrala úlohu svokra

Obľúbená moderátorka Adela Vinczeová je mamou na plný úväzok, no venuje sa aj svojim srdcovým moderátorským projektom v STVR. Divákov v Milujem Slovensko baví a vďaka talkšou Trochu inak s Adelou ich berie zase do sveta výnimočných ľudí, ktorí inšpirujú druhých svojou originalitou. Pozýva osobnosti, ktoré vynikajú neobyčajným prístupom k životu. Pre STVR prehovorila o svojej Veľkej noci.

Pamätám si na jednu veselú príhodu, hoci už si presne nespomínam, kto to bol – myslím, že strýko. Namiesto vody alebo lacnej voňavky, ktoré niektorí muži na šibačku používali, si zobral lak na vlasy. Myslím si, že to je skutočne originálny spôsob, ako „zafixovať“ spomienku na šibačku.

Istý čas sme so sestrou vyrastali v Nemecku, kde šibačka vôbec neexistuje. Namiesto toho sme veľa hľadali veľkonočné vajíčka – v škôlke aj všelikde inde. To ma veľmi bavilo, najmä to samotné hľadanie. A myslím si, že dnes sa tieto zvyky u nás celkom pekne spájajú – človek niečo nájde, potom ho vyšibú – dá sa to celkom dobre skombinovať.

V mojom detstve bol jediným šibajúcim vždy otec, keďže sme boli samé ženy – mama, sestra a ja. Bol však v tejto úlohe vždy trochu v defenzíve, skôr taký submisívnejší. Prichádzal s akýmsi malým korbáčikom a decentne nás vyšibal – nikdy to nebolo nijako drsné ani „na hulváta“. A hoci mám rada tradície, myslím si, že by mali mať svoju kultúru, a to otec vždy pekne zvládal.

Dnes, keď máme malého Maxíka, si vlastne ani poriadne nepamätám ostatnú Veľkú noc. Momentálne rieši skôr otázky ako „prečo je noc, keď je deň“, takže šibanie žien ešte úplne nechápe. Nechceme ho zbytočne miasť, preto to zatiaľ riešime len tak symbolicky – napríklad hľadaním vajíčok. Keď vyrastie a bude vedieť rozlíšiť tradíciu od násilia, postupne ho s tým oboznámime.

Myslím si, že my nemáme nejaké výnimočné veľkonočné zvyky. Napríklad takým zvykom je, že nevyfukujeme vajíčka, ani ich nemaľujeme. Často dáme šibačom surové vajíčko z chladničky, takže máme to také naturálne.

Priznám sa, že nie som veľkým fanúšikom výzdob. Mám rada, keď je domácnosť tematicky vyzdobená – páči sa mi to u iných, najmä počas Vianoc, keď všetko svieti a žiari. Ale u nás doma mi to trochu prekáža. Dekorácie vo mne vyvolávajú pocit neporiadku – sú to podľa mňa „nepotrebné predmety“, ktoré nemajú konkrétnu funkciu.

A navyše, jediné, čo z nich vyplýva, je to, že ich neskôr musím odložiť – a kam? Zaberajú miesto. Takže v tomto sme doma skôr minimalistickí. Výzdobu obdivujem u iných, ale v našej domácnosti sa jej skôr vyhýbam.

Priznám sa, že Veľkú noc nemám tak pevne zafixovanú ako napríklad Vianoce. Tie som si raz dopriala v zahraničí – bol to darček pre mojich rodičov, aby si oddýchli a o nič sa nemuseli starať. Boli sme v krásnom hoteli a bolo to veľmi príjemné. Vianoce však vnímam ako väčšiu oázu pokoja – myslím, že to tak cíti väčšina ľudí. Spoločnosť sa vtedy viac stíši a zastaví. Veľká noc je pre mňa iná. Hoci ide o ešte významnejší kresťanský sviatok, nemala som k nej až taký silný osobný vzťah.

V posledných rokoch to vnímam intenzívnejšie aj vďaka mojej svokre, ktorá pôsobí vo vedúcej funkcii Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Vďaka nej viac prežívame tieto sviatky duchovne – napríklad účasťou na službách Božích. Inak si však spomínam, že počas minulých rokov sa počas Veľkej noci často nakrúcalo – aj na Veľký piatok, aj na Veľkonočný pondelok. V televízii sa tieto sviatky až tak striktne nedodržiavajú, takže ich nevnímam ako obdobie, ktoré by bolo výlučne domáce či oddychové.

Ja mám pokoj – nepracujem až tak veľa. V súčasnosti to však nie je ani tak o Veľkej noci, ale o tom, že som v rodičovskom móde. Nie som síce na rodičovskej dovolenke, ale som v období, keď ma moje dieťa najviac potrebuje. Nastavila som si preto režim, v ktorom mám štyri fixné pracovné dni v mesiaci, plus občas nejaké menšie výjazdy alebo drobnosti. Veľká noc v tom zohráva len minimálnu rolu – tento rok ju budem mať úplne voľnú. Na druhej strane, môj manžel pracovať bude.

Aké dobrodružstvá? Svätý pokoj!