Keď niekto začuje priezvisko Kroner, okamžite má pred očami tvár legendárneho herca Jozefa Kronera. V ich rodine však nebol jediný s výnimočným talentom. Jeho brat Ľudovít hral v mnohých slovenských filmoch. Hoci bol vyučený natierač, paralelne k práci sa venoval aj herectvu, píše web Topky.sk.

Spočiatku pôsobil len v ochotníckom súbore, no bol známy aj vďaka autorským estrádam s bratom Jánom. "Odvtedy žiadneho komika som nevidela tak vynikajúco hrať ako ich dvoch," spomínala pre Slovenský rozhlas jeho neter Zuzana Kronerová.

Za svoju kariéru sa blysol v približne sedemdesiatich úlohách. Ako prezradil v roku 1983 v rozhovore pre denník Rudé právo, ročne nakrúcal päť až šesť filmov. Nikdy neoľutoval, že sa rozhodol pre hereckú dráhu. Kronerovci pochádzali z početnej a nie práve majetnej rodiny, a tak mu odreagovanie pri nakrúcaní vždy dobre padlo, píše portál Filmsk.

Vďaka podobe s bratom Jozefom mu veľakrát robil dabléra. Dablér je osoba, ktorá sa vzhľadom a postavou podobá hercovi a v niektorých scénach ho zastupuje, najmä pri nebezpečných, technicky náročných alebo menej detailných záberoch.

Objavil sa napríklad vo filme Drevená dedina. Svojho brata často zastupoval, keď Jozef nemal čas. Jeho najvýznamnejšia úloha bola vo filme Tony, tobě přeskočilo. V Ružových snoch zase síce hral on, ale nahovoril ho brat Jozef. Ľudovít zomrel v deň svojich narodenín, 19. decembra 2000 vo veku 75 rokov.

Jeden z najznámejších a najobľúbenejších filmových, televíznych a divadelných slovenských hercov Jozef Kroner zomrel 12. marca 1998. Od oslavy 74. narodenín ho delilo iba osem dní. Jozef Kroner sa narodil 20. marca 1924 v Staškove okres Čadca. Pôvodne začal pracovať ako kreslič v Považských strojárňach v Považskej Bystrici, ale už od detstva sa venoval ochotníckej činnosti.

Nikdy sa nevenoval akademickému štúdiu herectva. Jeho výrazný herecký talent mu však umožnil začať kariéru v Slovenskom komornom divadle v Martine v období 1948 - 1956. V rokoch 1956 - 1984 bol členom činohry Slovenského národného divadla v Bratislave. Od začiatku vytváral charakterové postavy v komediálnom i vážnom repertoári a veľmi blízke mu boli tragikomédie. V divadle, filme aj v televízii stvárňoval množstvo postáv dobrých i bezbranných ľudí, v ktorých vynikala presvedčivosť a humanizujúca sila jeho hereckého umenia.

Vďaka originálnemu hereckému výrazu a hlasovému zafarbeniu vytvoril množstvo neopakovateľných postáv. Divadelnými postavami Jozefa Kronera boli: Orgon (Tartuffe, 1950, 1953), Jago (Othello, 1955), Jožko Púčik (Jožko Púčik a jeho kariéra, 1955), Dr. Galén (Biela nemoc, 1958), Hanjo Hraschko (Veľká parochňa, 1965), učiteľ filozofie (Meštiak šľachticom, 1960), Matej Nič (Pokus o lietanie, 1980). Okrem toho vytvoril rad veľkých postáv vo filmoch: Statočný zlodej (1956), Obchod na korze (1965) - film získal Oscara, Pacho hybský zbojník (1976), Kosenie Jastrabej lúky (1976), Tisícročná včela (1983).

Jozef Kroner patril medzi hercov, ktorí nepoznali oddych a ktorých herecká vášeň neopúšťala ani na dôchodku, do ktorého odišiel v roku 1984. Naďalej hral napríklad v maďarskom filme Posledný rukopis (1987) a v českom filme Môj priateľ d' Artagnan (1990).