Igor Kmeťo ml. s priateľkou v Španielsku bojovali o život: Tam som začal ešte viac veriť v Boha

Valenciu zasiahli 29. októbra zasiahli prudké dažde a silné záplavy. Fenomén prezývaný "studená kvapka" si v oblasti vyžiadal životy 214 ľudí. Ako informuje redakcia Plus 7 dní, v oblasti sa v tom čase nachádzal aj hudobník Igor Kmeťo mladší, ktorý im o hrozivých chvíľach povedal.

Hudobník žije v slnečnej krajine už 2 roky, no donedávna žil v podnájme. S priateľkou mieril podpísať zmluvu a zaplatiť zálohu za nový byt, no takmer ich to stálo život. "Mysleli sme, že sa nám to sníva," povedal na úvod. Zachránilo ich, že sa nikam neponáhľali. Zo Slovenska vyrazili autom a na nejaký čas sa zastavili vo Francúzsku aj v Taliansku.

Nevedeli, do akej katastrofy mieria. "Správy sme nepočúvali, v aute sme si púšťali pesničky. Dostali sme sa do klasickej zápchy, čudné bolo len to, že oproti nešlo ani jedno auto. Po polhodine som zistil, že sa zdvihol obrovský vietor. Z diaľky sme videli blesky a strašne zatiahnutú oblohu. Ľudia vystupovali z áut, pozerali, čo sa deje a koľko to asi môže trvať. To už bolo asi osem hodín večer," opísal ich príchod do mesta.

Keď sa Igorova priateľka rozhodla vystúpiť z auta a zistiť, čo sa deje, takmer ju odfúklo. "Ale stále nikto nevedel, čo sa deje. Stočil som to s tým, že použijeme najbližší výjazd. Dostali sme sa na predmestie Valencie a zrazu som narazil na veľkú mláku. Opäť som sa vrátil späť. Niektoré ulice Valencie, kam nás brala navigácia, už boli uza­vreté, ale dostali sme sa na druhú stranu mesta a napojili na cestu do Alicante. Popri nej vedie široké koryto, ktoré bolo predtým vždy suché," pokračoval Kmeťo.

Igor sa sústredil na cestu a okolie si moc nevšímal. Až keď sa opäť zastavil v zápche zistil, že v koryte, ktoré bolo predtým vždy suché, sa valí voda. "Vystúpil som z auta a neveril vlastným očiam. V tom koryte som videl plávať všetko. Autá, stromy, strechy domov, všetko tieklo prúdom. Dostal som strašný stav úzkosti. Božemôj, čo budeme teraz robiť. Nedokázal som to ani natočiť na mobil. Myslel som len na to, ako čo najrýchlejšie utiecť," opisoval hrozivý pohľad, ktorý sa mu naskytol.

Ľudia mali panický strach. "Na kraji koryta bolo písmeno G, a keď som zistil, že sa za dve minúty stratilo, vedel som, že celé sa to najneskôr do hodiny vyleje. Sadli sme si do auta a začali sa normálne modliť. Frajerke som hovoril – priprav sa, že berieme najdôležitejšie veci a utekáme po svojich. Ale takých ako my tam boli tisícky," povedal Igor. Našťastie sa ale kolóna začala pomaly hýbať.

Po dlhých hodinách sa im podarilo dostať sa do bezpečnejšej oblasti. "Po ceste sme už videli popadané stromy, prevrátený kamión, zdalo sa nám, že sme v zlom sne. Nakoniec sa nám podarilo dostať sa do vyššie položenej dediny Rita Rocha, ktorá leží asi 30 kilometrov od mesta. Ďalej už policajti vodičov nepúšťali. O tretej ráno sme tam zaparkovali a spali v aute," opisoval situáciu. V dedine strávili dva dni. Nešla voda ani elektrina a nevedeli sa nikam dovolať. Fungovala jedine čerpacia stanica. "Kým sa dalo, natankovali sme benzín, kúpili bandasku vody a najhlavnejšie jedlo," pokračoval.

V dedine ale nechceli dlhšie čakať, a tak hľadali iné cesty. Most, ktorým sa dostali do vnútrozemia, podmyla voda. Keď skúšali prejsť cez okolité dediny, pred začiatkom bola natiahnutá páska a polícia dovnútra nikoho nepúšťala. Potom sa otvorila cesta do Barcelony a Valencia bola úplne upchatá. Sto kilometrov pred cieľom sa dvojica rozhodla vrátiť sa domov.

Kmeťo verí, že ich zachránila jeho chladná hlava. "Snažil som sa zostať pokojný, nepanikáriť. Vo Valencii sme mohli zostať zakliesnení, v najlepšom by sme zostali na streche auta. My sme naozaj utiekli pred potopou. Tam som začal ešte viac veriť v Boha, lebo nikto iný by nám nepomohol. To nebola náhoda," zamyslel sa na záver.