Zuzana Kubovčíková-Šebová (42) patrí medzi najobsadzovanejšie herečky súčasnosti. Po narodení synčekov Rudolfa (6) a Pavla (3) sa ale naplno venuje rodine. Pre redakciu Markíza si zaspomínala na svoje začiatky v Divadle Jána Palárika v Trnave, kde pôsobila dlhých 11 rokov a v ktorom odštartovala svoju hereckú kariéru.
"Ja som tam prišla ako 17-ročné dievča, ktoré ešte ani obraz, ani zvuk a myslím si, že všetko, čo viem v rámci nášho remesla, som sa naučila tam," spomínala Zuzana a priznala, že všetko bolo pre ňu nové. "Bolo to iné v tom, že vlastne som zažila prvýkrát pracovný nejaký kolektív. Dovtedy to bolo teda najmä v škole a že som bola zrazu takto zamestnaná v kamennom divadle," vysvetlila.
"Mohla som hrať po boku Táničky Kulíškovej, Vladka Jedľovského a že som bola proste zrazu v nejakom hereckom súbore, kde sa vlastne hrala hra za hrou. Boli sme vlastne taký ten kolektív, ktorý doobeda spolu skúšal, večer hrával, pomedzi to sme nejako prežívali nazveme to, lebo bolo to naozaj teda finančné minimum po všetkých stránkach, že vlastne celú výplatu sme minuli na to, aby sme sa sem vôbec dostali nejakou dopravou a sa tu prestravovali. Takže to boli také krásne mládežnícke časy, kedy sme naozaj žili z lásky k divadlu," priznala finančné problémy z minulosti.
"Boli sme všetci na tom rovnako, takže sme si pomáhali aj navzájom s Gregorkom Hološkom sme sa neraz rozprávali o tom, že by bolo dobré, aj keby sme si niekde privyrobili. Takže ja som napríklad potom roky robila PR manažérku pre jednu športovú firmu, aby som si privyrobila, Gregorko chodil do lesa sekať stromy," pokračovala.
"Naozaj sme sa snažili o to, aby sme mohli pri tom divadle, v tom kamennom divadle vydržať čo najdlhšie, ale naozaj tie náklady na to chodenie sem a celá tá réžia boli oveľa, oveľa vyššie ako ten samotný plat a nedalo sa nám veľmi hrať a pôsobiť niekde inde, pretože sme tu boli natoľko vyťažení, hrávali sme 25-krát do mesiaca. Každé doobedie sme mali skúšky, takže nemali sme veľmi šancu a čas točiť niekde inde a spolu potom vlastne s Gregorkom sme sa jedného dňa ako keby rozhodli, že skúsime ísť na tú voľnú nohu, že to riskneme, a že hádam to prežijeme," hovorila o náročnom období Šebová.
"Preto je pre mňa veľmi také dojímavé, keď po rokoch, vždy, keď sa stretnem s Gregorkom Hološkom, ktorý je dnes členom Činohry Slovenského národného divadla, získal Slnko v sieti za rolu vo filme Invalid, tak ma to vždy tak dojme. Lebo sme naozaj veľa večerov presedeli na lavičke a rozmýšľali, že ako to celé uchopiť, aby sme to povolanie mohli robiť ale zároveň, aby sme aj prežili," hovorila so slzami v očiach.
"Pre nás hercov to nebolo ani ako keby odhodlávanie toho, že či to risknem, ale my sme sa veľmi báli toho, že by sme už nemali ďalej tú hereckú prácu. Lebo ten herec je na tej divadelnej práci veľmi závislý, to je také nejaké prazvláštne povolanie, ktoré vás tak nejak drží za pačesy a my sme sa hrozne báli toho, že čo keď už potom nebudeme môcť hrať v divadle, že prídeme o to divadlo. To bol náš reálne najväčší problém. A keď potom Gregorko dostal príležitosti aj v iných divadlách a ja som začala skúšať v divadle GUnaGU a bolo mi tam naznačené, že teda rátajú so mnou aj do budúcna, tak vďaka tomu som nabrala tú odvahu odísť z Trnavského divadla," spomínala na zlomový bod vo svojej kariére.
"Lebo som vedela, že teda by som mohla skúsiť hrať v divadle, v meste, v ktorom žijem, v ktorom mám všetkých, že nebudem musieť cestovať, nebudem taká vyčerpaná. Takže až keď sme nadobudli túto istotu, sme nabrali ako keby odvahu. Lebo je to naozaj také povolanie, že nemôžem ísť nikde na internet a hľadať, či niekoho nezháňajú práve teraz, alebo si kúpiť avízo. Takže nie je tých divadiel veľa, takže som šťastná, že sa mi potom podarilo sa niekam zaradiť v inom kolektíve divadelnom," hovorila herečka.
Spomienky na minulosť ju rozcítili. "A tak naozaj som tam prišla ako 17-ročné dievča vlakom na konkurz a dnes mám 42 rokov, mám dve deti, čo to som už zažila, zahrala, takže keď som bola včera napríklad na tom galaprograme, tak to bolo veľmi dojemné pre mňa," uzavrela.