Koktejl.sk
Rumunská armáda v nedeľu vykonala kontrolovaný odstrel skaly, aby presmerovala viac vody z Dunaja k jadrovej elektrárni Cernavoda. Prietok rieky totiž klesol v dôsledku sucha na mimoriadne nízku úroveň, čo vytvára obrovský tlak na rumunskú energetickú sústavu. TASR o tom píše podľa správ agentúry Agerpres a stanice Digi24.
Hladina Dunaja pri rumunskom meste Cernavoda klesá približne o dva až tri centimetre denne. „Za týchto okolností môže elektráreň v Cernavode fungovať na hranici limitov ešte približne štyri až päť dní,“ uviedol zástupca generálneho riaditeľa rumunskej Národnej správy vôd Sorin Rindasu.
Na stabilizáciu hladiny preto rumunské úrady nariadili mimoriadne opatrenia vrátane presmerovania časti toku cez rameno Bala do starého koryta Dunaja. To zahŕňa kontrolované potopenie člnov naložených približne 500 tonami kameňa na vopred určených miestach, ktoré boli stanovené na základe meraní dna rieky (batymetrických meraní). Ďalším opatrením je bagrovanie starého koryta.
Naložené člny s dĺžkou 70 metrov, výškou tri metre a šírkou desať metrov odborníci spolu s potápačmi pevne umiestnia na dne rieky. Vzhľadom na súčasnú rýchlosť prúdu a hĺbku vody sa však nedá vylúčiť ich neskorší posun, čo by mohlo znížiť účinnosť opatrenia. Bagrovanie zase nesmie zvýšiť zákal vody v blízkosti miesta, odkiaľ ju jadrová elektráreň odoberá na chladenie. Ak by sa tak stalo, práce musia okamžite prerušiť.
Rindașu povedal, že riziká pretrvávajú napriek tomu, že úrady robia „všetko, čo je v ľudských silách“, aby elektráreň zostala v prevádzke. Problémy hlási aj bulharská jadrová elektráreň Kozloduj. Zdôraznil tiež, že samotná bezpečnosť elektrárne Cernavoda nie je ohrozená. „Keď sa dosiahnu stanovené limity, postupy sú úplne jasné a všetky bezpečnostné opatrenia sa okamžite aktivujú,“ uviedol.
Poverený rumunský premiér Ilie Bolojan už v piatok varoval, že ak bude prietok Dunaja naďalej klesať, existuje výrazné riziko, že bude musieť byť odstavený aj blok 2 v Cernavode. „To by znamenalo stratu približne 20 percent rumunskej výroby elektriny,“ dodal.
Nízke prietoky riek v krajine pritom obmedzujú aj výrobu vo vodných elektrárňach na niečo vyše 1000 megawattov (MW). Pri bežnej spotrebe presahujúcej 7000 MW už Rumunsko počas večerných hodín dováža približne 1700 MW elektriny. „Ak by bol odstavený aj druhý reaktor, prišli by sme o ďalších 650 MW výkonu a dovoz elektriny by musel presiahnuť 2500 MW, aby zostala energetická sústava vyvážená,“ uviedol.
Koktejl.sk
