Troch mladých markizákov postihla mozgová príhoda: Doživotné následky a šokujúce slová Prša

Cievna mozgová príhoda sa podľa štatistík z 2019 dotýka čoraz mladších ľudí. Štvrtina pacientov dostala mozgovú príhodu pred dosiahnutím 60. roku života a 15 percent vo veku menej ako 45 rokov. Život obrátila naruby aj trom markizákom.

Redaktora relácie Reflex Borisa Prša postihla mŕtvica deň pred Let's Dance v septembri 2017. Na generálku prišiel úplne zdravý, no zostalo mu zle a jeho stav sa postupne zhoršoval. Ochabla mu polovica tela a napokon skolaboval. Vie, že za mŕtvicu mohlo priveľké pracovné nasadenie a stres. Zo začiatku mal problémy s pamäťou a veľmi rýchlo zabúdal. Postupom času sa jeho zdravotný stav zlepšil a dnes opäť pracuje v televízii.

"Každému to zmení priority," myslí si Pršo. Dodatočne každému hovorí aj naozaj prekvapivé slová. "Najlepšia vec, ktorá sa mi v živote stala je, že ma porazilo. Ono to možno vyznieva zvláštne, ale ja som za to vďačný. Neviem si predstaviť, kde by som bol a ako by som bol, keby sa to neudialo," hovorí smrteľne vážne. Ľudom prostredníctvom Reflexu odkazuje, aby nepodceňovali svoje zdravie.

Moderátor Telerána Tomáš Juríček sa v osudný deň zobudil s veľmi zvláštnymi pocitmi. Začalo to v prste, ale veľmi rýchlo to prechádzalo po celej ľavej strane tela smerom k dolnej končatine. "Spomínam si na ten deň v zlom, na druhej strane aj v dobrom. Nech to znie akokoľvek hrozivo, asi sa musia niekedy stať také veci, aby si človek uvedomil ten varovný prst," zhodnotil v magazíne.

Tomáš mal v tom čase 24 rokov a predpokladá, že na jeho zdraví sa podpísal vysokoškolský a internátny život. Po prekonaní mŕtvice sa neodváži obuť korčule, nakoľko dostatočne neovláda svoju ľavú nohu. Cvičeniu sa však venuje aktívne a odporúča to aj ostatným, nakoľko športom môžu predísť ťažkej diagnóze.

Bývalý redaktor Telerána Šimon Gabčo sa zobudil vedľa postele a nevedel sa postaviť. Spomína si aj na silné bolesti chrbta. Záchranári, ktorých si privolal, si všimli, že mladík má dohryzený jazyk a hneď ho zobrali do nemocnice. Tam sa dozvedel, že má cievnu mozgovú príhodu. Priznáva, že to pre neho bol absolútny šok. "Ja som si ani raz nepoložil tú otázku, prečo sa to stalo zrovna mne. Dostal som druhú šancu," hodnotí s odstupom času.

Jedna pani doktorka mu povedala, že pri menšom šťastí sa nemusel zobudiť, alebo by mal vážnejšie následky. Šimon teraz nemôže šoférovať, piť kávu či vystavovať sa blikajúcim svetlám. "Uvedomil som si, čo je pre mňa v živote dôležité. Prišiel som na to, že treba spomaliť," uzavrel.

Ako najčastejšie príznaky, ktoré signalizujú potrebu vyhľadať starostlivosť, uvádzajú odborníci pokles ústneho kútika, slabosť až úplné neovládanie polovice tela a poruchu reči. „Pacient buď nerozumie, nerozpráva, alebo rozpráva nezrozumiteľne,“ popísal neurológ Vladimír Nosáľ.

Slovensko sa radí medzi popredné krajiny v liečbe cievnej mozgovej príhody. „Na Slovensku odliečime viac ako 30 percent pacientov s cievnou mozgovou príhodou, čím Slovensko v roku 2019 prekročilo stanovený cieľ Európskej organizácie pre cievne mozgové príhody o viac ako desať percent,“ uviedol Nosáľ.

Ako priblížila uznávaná lekárka Adelaida Fábianová, pri cievnej mozgovej príhode hrá dôležitú úlohu čas. "A to nielen pri zavolaní rýchlej zdravotnej služby, ale rovnako pri následnej rehabilitácii. Čím skôr pacient absolvuje intenzívnu neurorehabilitáciu, tým skôr môže začať fungovať samostatne a vrátiť sa do súkromného aj pracovného života," objasnila.

Podľa údajov NCZI postihuje cievna mozgová príhoda vyše 35 000 Slovákov ročne. Len tretina pacientov je schopná plnohodnotne sa vrátiť späť do života. Mŕtvica je totiž najčastejšou príčinou invalidity, teda trvalého narušenia zdravia a fyzickej spôsobilosti. Viac ako 80 percent cievnych mozgových príhod vzniká v dôsledku poruchy prekrvenia mozgu, pričom druhou najbežnejšou príčinou je krvácanie do mozgu a tiež subarachnoidálne krvácanie.

Odborníci sa zhodujú v tom, že ľudia by sa v rámci preventívnych opatrení mali vyvarovať stresu, obmedziť konzumáciu alkoholu či stravovať sa optimálne s vyváženým pomerom potravín, zeleniny a ovocia. Rovnako by nemali zabúdať ani na primeranú fyzickú aktivitu, ktorú predstavuje napríklad každodenné cvičenie v rozsahu aspoň 30 minút.