Pellegrini cestuje na samit NATO: Slovensko s ďalšími krajinami presadili 10-ročnú lehotu na splnenie cieľa

Slovensku sa spolu s ďalšími krajinami Severoatlantickej aliancie (NATO) podarilo dohodnúť predĺženie termínu na dosiahnutie cieľa obranných výdavkov vo výške piatich percent HDP z pôvodných piatich na desať rokov, teda až do roku 2035. Uviedol to v utorok prezident SR Peter Pellegrini na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave pred odletom na samit Severoatlantickej aliancie v holandskom Haagu.

Slovensko podľa jeho slov trvá na dosiahnutí konsenzu medzi všetkými členskými krajinami Aliancie. „Ak všetci členovia budú v stredu za stolom súhlasiť so záverečnou deklaráciou, Slovensko nebude jedinou krajinou, ktorá jej prijatiu bude brániť,“ zdôraznil Pellegrini a uviedol, že postoj SR je jednotný. Spresnil, že pozíciu krajiny konzultoval aj s vládou.

SR podľa neho naďalej trvá na predĺženej lehote, v rámci ktorej by sa mohli ciele dosiahnuť, a krajina si vyhradzuje právo suverenity a vlastného rozhodnutia, či vôbec verejné financie dovolia alebo nedovolia Slovensku zvýšiť výdavky na obranu. „Ak áno, primárne bude SR preferovať výdavky do duálnych projektov ako zlepšenie infraštruktúry.“ Zdôraznil, že Slovensko ako krajina na východnom krídle NATO musí nevyhnutne investovať do infraštruktúry, železníc, mostov či medicínskych zariadení.

„Slovensko nejde zajtra súhlasiť s masívnym zbrojením,“ zdôraznil Pellegrini. Spolu s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SD) informovali, že v navrhovaných záveroch nie je určené, v akých objemoch by sa mali výdavky zvyšovať ročne, čo dáva krajinám voľnosť pri určení tempa. Ide pritom podľa nich o ďalšiu zmenu, ktorú sa podarilo dohodnúť aj na apel SR.

Prezident ďalej informoval, že ciele, ktoré sa v stredu (25. 6.) stanovia na samite, sa v roku 2029 prehodnotia. „Či majú svoje opodstatnenie, či vôbec sa ich darí a koľkým krajinám napĺňať, a možno sa budú aj revidovať,“ dodal Pellegrini. Podľa jeho slov sa Slovensko bude dovtedy venovať primárne tomu, aby spĺňalo spôsobilosti, ktoré krajine vyplývajú z členstva v NATO.

V utorok sa v Haagu začne 34. samit hláv štátov a vlád NATO. Očakáva sa, že lídri oficiálne schvália záväzok významne zvýšiť obranné výdavky spolu až na päť percent HDP ročne. Z tejto čiastky by priamo na armádu malo ísť 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta má byť určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, napríklad s budovaním či rekonštrukciou infraštruktúry.

Premiéru v úlohe generálneho tajomníka NATO bude mať bývalý dlhoročný holandský premiér Mark Rutte. Na zasadnutí by sa mali zúčastniť premiéri a prezidenti všetkých 32 členských štátov vrátane prezidenta USA Donalda Trumpa. Prítomný bude aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, premiér Nového Zélandu Christopher Luxon, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa.