Nobelova cena za chémiu 2025 ide trom vedcom: Zaskočí vás, čo dokáže ich výtvor!

Nobelovu cenu za chémiu za rok 2025 získali Susumu Kitagawa z Kjótskej univerzity v Japonsku, Richard Robson z Melbournskej univerzity v Austrálii a Omar Yaghi z Kalifornskej univerzity v americkom Berkeley za „vývoj kovovo-organických štruktúr“. Oznámil to v stredu krátko pred poludním generálny tajomník švédskej Kráľovskej akadémie vied Hans Ellegren, informuje TASR.

Tohtoroční laureáti Nobelovej ceny za chémiu vytvorili molekulárne štruktúry obsahujúce veľké póry, cez ktoré môžu prúdiť plyny a iné chemické látky. Tieto kovovo-organické štruktúry možno použiť napríklad na získavanie vody zo vzduchu na púšti, na zachytávanie oxidu uhličitého, zadržiavanie toxických plynov alebo na katalýzu chemických reakcií.

V štruktúrach, ktoré títo vedci vytvorili, sú kovové ióny pospájané dlhými organickými molekulami (teda molekulami na báze uhlíka). Tieto kovové ióny a organické molekuly sú usporiadané do kryštálov tak, že v štruktúre vytvárajú veľké póry. Tieto materiály sa nazývajú kovovo-organické štruktúry. Zmenou základných stavebných materiálov týchto štruktúr možno dosiahnuť to, že budú zachytávať a ukladať rozličné látky. Okrem toho môžu katalyzovať chemické reakcie či viesť elektrinu.

„Kovovo-organické štruktúry majú obrovský potenciál a prinášajú doteraz netušené možnosti výroby na mieru šitých materiálov s novými funkciami,“ povedal predseda Nobelovho výboru pre chémiu Heiner Linke.

Vedcom sa medzičasom podarilo vytvoriť množstvo rozličných a funkčných kovovo-organických štruktúr, zatiaľ však zväčša iba v malom meradle. Mnoho firiem však investuje do hromadnej výroby týchto štruktúr, niektoré už uspeli. Napríklad v elektronickom priemysle sa už začali tieto materiály používať na zadržiavanie niektorých toxických plynov potrebných pri výrobe polovodičov.

Iná kovovo-organická štruktúra dokáže zas rozkladať škodlivé plyny vrátane takých, ktoré sa dajú použiť ako chemické zbrane. Mnohé firmy s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov testujú materiály, ktoré dokážu zachytávať oxid uhličitý z komínov tovární a elektrární.

Niektorí vedci sa domnievajú, že kovovo-organické štruktúry majú taký obrovský potenciál, že sa stanú materiálom 21. storočia, dodala švédska Kráľovská akadémia vied.