Trpíte nadmernou ospalosťou? Vedci varujú: Zvyšujete si tým riziko demencie!

Tím vedcov sa domnieva, že ľudia, ktorí sú počas dňa mimoriadne ospalí, môžu trpieť špecifickým syndrómom naznačujúcim demenciu. Odhalili to v novej štúdii, v ktorej sledovali zdravie a kognitívne funkcie starších ľudí. Ako informoval portál Unilad, odborníci upozornili, že ak sa obávate týchto príznakov, mali by ste vyhľadať lekársku pomoc.

Skôr ako odhalíme výsledky štúdie, je potrebné určiť rozdiely medzi Alzheimerovou chorobou aj demenciou. Zatiaľ čo hlavným príznakom Alzheimerovej choroby je zabúdanie mien, miest či spomienok, existujú formy demencie, ktoré môžu spôsobovať halucinácie, strnulosť a dokonca aj úzkosť. Obidve choroby sa však prekrývajú v tom, že u pacientov spôsobujú pocit zmätku.

Vedci tiež nedávno zistili, že s demenciou sa môže spájať aj ospalosť. Štúdia, ktorú uverejnili 6. novembra 2024 v časopise Medical Journey of the American Academy of Neurology, skúmali 445 ľudí v priemernom veku 76 rokov, ktorí nemali diagnostikovanú demenciu.

Na začiatku sa účastníkov pýtali na rôzne špecifické údaje o ich spánku. Patrilo medzi ne aj to, či majú problém zaspať do pol hodiny, či užívajú konkrétne lieky na spánok, či im je pri pokuse zaspať príliš teplo alebo zima, alebo či sa budia uprostred noci. Neskôr sa raz ročne počas troch rokov snažili zistiť, či majú problémy s pamäťou, a testovali, ako rýchlo dokážu chodiť na bežiacom páse.

Z ich výskumu vyplynulo, že u seniorov, ktorí majú problémy so spánkom, existuje vyššia pravdepodobnosť vzniku syndrómu motorického kognitívneho rizika. Ide o stav, ktorý sa zvyčajne vyskytuje pred vznikom demencie. Odborníci ale podotýkajú, že to nemusí definitívne naznačovať rozvoj tejto choroby u konkrétneho pacienta.

Vedci tiež zistili, že tento stav malo pred štúdiou 42 účastníkov, ale v priebehu troch rokov sa vyvinul u ďalších 36 seniorov. "Naše zistenia zdôrazňujú potrebu skríningu problémov so spánkom. Domnievame sa, že ľudia by mohli získať pomoc pri ich riešení a predísť tak zhoršeniu kognitívnych funkcií v neskoršom veku," uviedla autorka štúdie, doktorka Victoire Leroy z univerzity Albert Einstein College of Medicine v New Yorku.